
Tí z Vás, ktorí aspoň občas trochu začuchnú k poézii, hádam poznajú termín "slam poetry". Ide o prednes vlastnej tvorby a tí, ktorí sa tomuto venujú a sú fakt dobrí, sú vo svojom prednese na pomedzí klasickej poézie a divadla. Ich prednes je živý, spontánny, prechádza z kriku do šepotu, rozosmeje Vás, donúti Vás zamyslieť sa o čosi viac, prečo je tento svet občas tak fatálne na ruby...
A práve taký bol môj prvý zážitok zo slam poetry. Nečakajte žiadne strojené úsmevy v divadle a nablýskané hviezdy. Atmosféra bola celkom komorná v bare neďaleko centra Cambridgu. Klasický bar bol otvorený na prízemí a pre slam poetry noc bolo vyhradené vyššie poschodie. Po zakúpení vstupného (noo, čosi budeme hovoriť, kultúra čosi stojí) Vás v miestnosti plnej ľudí, odhadom cca 40-50, privítal bar so širokou ponukou (keď kultúrne, tak kultúrne, ale s mierou!). S pre mňa už trochu klasicky neskorým príchodom bol trochu problém nájsť si miesta na sedenie, ale nakoniec sme chytili veľmi dobré miesta hneď vedľa baru a hlavnej organizátorky.
Celú túto noc poézie alebo "Slam poetry night" v UK zastrešuje organizácia "Hammer & Tongue" (kladivo a jazyk), ktorá prezentuje to naj z britskej ale aj zahraničnej tvorby, čo sa poézie a hovoreného slova týka. Tento štýl poézie pochádza z USA, Chicaga, a má tak trochu jazzové korene. Básnici, ktorí prezentujú svoju tvorbu sú často muzikanti, momentálne najčastejšie z hip-hopovej scény. Nie je to práve môj obľúbený hudobný štýl, ale musím uznať, že keď k mikrofónu prišiel týpek s rozkrokom medzi kolenami, tak nervozita tam takmer nebola a rýmy vyslovene sypal. Chalan bol raz vtipný, potom drsný, nakoniec nežný a skvele komunikoval s publikom.
V podstate ide o súťaž. Prednášať môže ktokoľvek. Je jedno či ste chlap alebo žena, ak máte gule, môže sa prihlásiť. Musí ísť o vlastnú tvorbu, ale prednes je časovo limitovaný na 3 minúty po prekročení, ktorých sa Vám strhávajú body. A kto to celé hodnotí? Opäť ktokoľvek. Organizátor vyberie z publika náhodne väčšinou 5 ľudí, ktorí bodujú od 0 po 10. Najnižšia a najvyššia známka sa neráta, aby aj pri náhodnom výbere nedošlo o rodinkárstvu a favorizovaniu. A samozrejme žiadny suchý potlesk, ale krik, piskot a ešte raz krik a dupot. Niečo sa vám fakt páčilo? Ozaj vás dojalo? Kričte, čo vám hrdlo stačí.
Počas mojej prvej návštevy tejto noci poézie sa našlo 8 ľudí, ktorí sa rozhodli ukázať, že oni teda majú gule a srdce na dlani a medzi riadkami. Mladý hip-hoper, ktorý má srandu z celého sveta a neskutočne ľúbi svoje malé dvojičky; trochu neurotický chlapík, ktorý nás uviedol do umenia odchytu chobotníc a pupkatý otecko so snaživým príbehom o fotografovaní dcéry. Víťažkou bola mladá černoška, ktorá mala veľmi-VEĽMI intímnu a emotívnu báseň o ženskej obriezke. Má môj neskutočný obdiv a úctu, že sa dokázala o toto podeliť s hromadou neznámych ľudí, ktorí toto videli maximálne vo filmoch. Mala som zimomriavky, podvedome som prekrížila nohy, keď jej bolesť visela vo vzduchu a s ťažobou sa prechádzala po miestnosti. Mala som zimomriavky až do špiku kostí, keď rozprávala o zošívaní a trhaní, príkazoch a zákazoch, nespočetných návštevách nemocnice a opäť tá bolesť... bolesť vo veršoch.
Musím sa priznať, že niektorí boli na mňa prirýchli a fakt nezachytila som všetko. Angličan, s ktorým som tam bola, povedal, že keď prišiel na scénu spomínaný hip-hoper ani on nerozumel všetkému, lebo niektoré časti vyslovene odmlel. Ale ide o kontakt s divákom a pochopenie myšlienky, takže väčšina bola v pohode. Ale cvik robí majstra, takže sa už teším sa ďalšiu takúto noc! :)
Čerešničkou na torte bolo vystúpenie Holly McNish- rodáčky z Cambridgu, ktorá so svojou slam poetry prešla celé UK, trochu z Belgicka, Austrálie. Hovorí vám čosi Glastonbury festival? Áno, presne ten! Vystúpiť na tomto festivale je snom hádam každého umelca. Holly prednášala aj tam. Úprimne sa priznám, že som nemala o nej ani potuchy, ale po vypočutí pol tucta jej básní som domov odchádzala s jej knihou s venovaním.
Že poézia je starodávna a zapadá prachom? Odpoviem Vám slovami organizátorky večera: "Ale čo nepoviete? PLEASE, fuck off! A dúfam, že nikto sa neurazí občasným používaní vulgarizmov."
A z publika zaznelo: "If yes, fuck them!"