Ona hneď začala s dedukciou, čo nám asi môže dať? Na túto otázku dala odpoveď sama profesorka, keď vošla do triedy s kopou papierov v ruke. Naše rozbory básní. Asi pred týždňom, či pred dvoma nám dala za úlohu rozobrať básne od nejakého básnika z daného obdobia- s úvodom, záverom, porovnaním básní, rozborom motívov, označením štylistických jazykových prostriedkov a tak. Jáj, takže ona nám to už doniesla. "Chcem jednotku", povedala som s odhodlaním spolužiačke. Nie nadarmo som sa s tým toľko natrápila.
Neviem, čím to je, ale bola som jedna z málo, čo sa na túto úlohu nestažovali. Dokonca som sa na ňu celkom tešila. Veď to nemôže byť ťažké, vravela som si. Trochu som sa sekla, ale nebol to až taký horor aký prežívali ostatný spolužiaci. "Ona je šalená, načisto šlahnutá, pripečená,..."...aj ja som si trochu zanadávala, ale to som ešte netušila, čo ma čaká.
Oki, mám mamu slovenčinárku, učí na zakládnej a trochu mi s tým pomohla. Ale 85% je čisto moja práca.Kým väčia časť triedy si to stiahla z netu a jednu strofu mali napísanú na 3- 4 riadky, ja som mala rozobratý každý verš na 3-4 riadky, niekedy aj samostatné slová alebo slovné spojenia. Poctivo som si to vymakala po večeroch( asi 4 alebo 5 dní som nad tým každý večer sedela približne 2-3 hodinky ) a vymýšlala a prerábala a opravovala a... proste, neodflákla som to, ale vydrela.
" Som sklamaná. Je evidentné, že ste si to stiahli z internetu. Ja teraz nemám čas, porezať na tie vaše refráty a podobne, ale určite by som si tam našla všetky vaše básne rozbraté."
....... chcem jednotku......
"Niektorý máte dokonca použité rovnaké vety, vyjadrenia a dokonca rovnaké chyby!!!"
.... ak mi nedá 1, tak jej budem musieť ublížiť... chcem 1 a viem, že na ňu mám.....
"Veď načo by ste nad tým trochu porozmýšlali?!? Ste to odflákli."
....chcem jedna...
"Alebo ste si to rovno stiahli z interne tu....Však, Fr ö hlichová?"
SEK. Neverím vlastným ušiam...Gúli na mňa oči a netvári sa veľmi milo.
"Ja som to robila sama.!." snažím sa byť relatívne pokojná.
"To určite," prevráti oči a drísta ďalej.
Hodím s perom a prudko sa opriem o operadlo stoličky. Priznávam, že do očí sa mi slznými kanálikmi nahrnula slaná tekutina a pár kvapiek tejto tekutiny dopadlo aj na líca. Nemám slov. Teda mám, a kvantum, ale to je vhodné až po 22. hodine. Dofucka ...čo si o sebe myslí, že si môže obviniť koho sa jej zachce? Keby som na tým, nesedela tak dlho a nesrala sa s tým, nepoviem ani slovo!!! Sakra, ve ď ona ani nevie, čo je to sonet( a to myslím vážne - po ďla nej je to 5 štvorverší, a nie 2 štvorveršia a 2 trojveršia)!!! A to mám pri nej maturovať... Chvíľu mi trvá, kým sa upokojím. Potom sedím naštvaná po zvyšok hodiny a zazerám na ňu pohľadom, ktorý vyťahujem z komôrky tých najškaredších pohľadov len veľmi zriedka.
Táto naša pani profesorka je zaťazená na chlapcov. Im stačí založiť ruky, aby bolo vidno svaly, usmiať sa a hneď majú jednotku- nevadí, že sú dutí ako poleno. Ale moja telesná schránka nesie iné znaky, takže smola.
Po hodine idem za ňou a poviem jej, že som to robila sama. Nato sa ma ona opýta na jednu časť básne a keď som jej odpovedala správne( a podrobne), snaží sa trápnymi výhovorkami povedať, že moja práca bola lepšia ako ostatné a zvyčajne na hodinách nie som veľmi aktívna, takže sa jej nechcelo veľmi veriť, že som bola taká samostatná. Vraj sa jej (teraz už) moja práca veľmi páčila, ale bola pridobrá a prevyšovala úroveň. ( Áááá, pomóóc, čo to vidia moje oči, snaha o úsmev! )
Fakt sory , že si nepotrebujem niečo dokazovať pred niekým, koho to aj tak zaujíma len naoko!
Fakt sory, som konečne našla niečo v čom som dobrá a čo ma baví!
Fakt sory, že nie som chlapec.
Takto sa skočila moja námaha. Slovenčinárka mi ani nepovedala, akú mám známku...ve ď načo! Ako povedal môj spolužiak- ak to máš dobre, neuverí ti; ak to máš zle, máš to zle. Takže v konečnom dôsledku to vyjde rovnako. Toto je príklad ako niektorí ľudia vedia oceniť snahu- ak ste o trochu lepší, obvinia vás z podvodu.
Ale nebudem si ničiť zdravie pre hlúposť iných. Zbytočná snaha... teda nie, ve ď ja jej ešte dokážem, čo dokážem...=)
