Zasnežené kopce, stromček, vianočné trhy a skutočná zima mi navodia krásnu okúzľujúcu atmosféru Vianoc a domova. Avšak, v mojom momentálnom pôsobisk-UK- je celé atmosféra Vianoc akási iná. Sneh? Ha! Žiadny. Keď pred 2 týždňami spadli asi 2cm snehu (a to jemne zveličujem), dostala som e-mail od univerzity v znení- "S neočakávaním prívalom snehu v dnešné ráno by sme Vás radi upozornili na prípadené núdzové opatrenia. Ak bude potrebné prerušiť vyučovanie a zavrieť školu, budete o tom informovaní prostredníctvom stánky univerzity a na sociálnych sieťach." Tento mail som dočítala s vypleštenými očami, výbuchom smiech a spomienkou na minulú zimu a tie 2-3 metre snehu a poriadny mráz. Takže pozor na tie štyri zamrznuté stebielka trávy!
Jeden z posledných dní som šla z práce, v duchu počítala, či už má môj Ježiško nakúpené všetky darčeky a tešila sa na klasickú slovenskú vianočnú večeru. Po ceste som narazila na stánok s veľkým nafukovacím moriakom. Angličania dosť prudko ohŕňali nos, keď som im povedala, že u nás je tradičná ryba, pretože oni majú moriaka. Hneď som si spomenula ako u nás pred obchodnými centrami predávajú kapre, ale aj iné ryby, rybky, rybičky. Keď som prišla bližšie, zbadala som, že to neboli predajcovia, ale aktivisti z neziskovej organizácie chrániacej práva moriakov s heslom "Žáchraň život! Adoptuj si moriaka a maj tak krajšie Vianoce". No uznajte. Už vidím tie zástupy Slovákov, ako kupujú sójové kocky (snažiac sa z nich vymodelovať rybu či klobásku) zo stánku s nadpisom "Zabi sóju, zachráňiš kapra".
Nemám problém sa prispôsobiť. Zvyknúť sa dá takmer na všetko. No stále si neviem zvyknúť na prílišnú komercionalizáciu týchto sviatkov. Ak sa stažujete, že u nás to má obludné rozmery, tak čím ďalej na západ pôjdete, tým viac tá obluda bude rásť. Ale nemôže za to Amerika ani Santa Claus. Ale my samy, lebo si to necháme a bezhlavo preberáme každú jednu blbosť. Santa Claus, Jingle bells, sneh nula fáza, všade samé výpredaje, síce milé a preochotné úsmevy, ale nikde necítiť medovníčky, varené vínko či medovinu. Angličania milujú Vianoce, ale ten ich spirit mi akosi ťažšie ide dolu hrdlom. Ale to budú len tie kultúrne rozdiely, o ktorých si všetci myslíme, že to naše je najtradičnejšie a najlepšie. Možno sa do toho neviem naplno vžiť, keďže nemám podchytené všetky drobnosti a zvyky, ale chýba mi tam akýsi ozajstný duch Vianoc. Taký skutočný. Lebo ten ich je pre mňa akýsi prázdny. Vianoce sú biele a pokojné, Vianoce patria rodine, nie Coca-Cole a rodinným baleniam produktov.
Zvyk je železná košeľa, ale aj tá sa dá vyzliecť. Možno Vám bude malá, možno Vás priveľmi otlačí, možno časom zhrdzavie a jednoducho nebude mať ani význam ani zmysel ako kedysi. Sú košele, ktoré sa dajú obrúsiť, prelakovať, namaľovať, dokonca aj zväčšiť či zmenšiť. Kde-tu čosi odrezať, prilepiť, opraviť. Tú moju trošku preleštím, trochu opravím, priklepnem. Možno si k nej zhotovím rukavice, aby mi nebolo zima na ruky, keď si pôjdem po medovinku. ;)
Ale rozhodne ju nevyhodím. Ale táto košeľa mi priveľmi prirástla k srdcu, telu, k celému môjmu ja.
