Pri spomienke na všetkých mojich učiteľov, nemôžem zabudnúť na svoju mamu. Pracuje v školstve približne 25 rokov. Dlhý čas. Základná škola, druhý stupeň, slovenský jazyk, kedysi aj ukrajinský. Za ten čas jej rukami, slovami, ale aj srdcom prešlo veľa detí. Dobrých aj zlých žiakov, ale pevne verím, že ku každému pristupovala s rovnakým rešpektom a snahou niečo ho naučiť. Niektorí šli študovať ďalej, niektorí sa po skončení, ale aj neskončení strednej školy usadili a založili si rodiny. Ako učiteľské decko som si toho veľa vypočula, zažila. Videla som aká bola sklamaná, keď chlapec, ktorý mal pravdepodobne ADHD (poruchu pozornosti) a problémy s učením, bol preradený do osobitnej školy, lebo si s ním nikto nevedel poradiť. Ťažký, ale nie beznádejný prípad. Zažila som ju vykoľajenú, keď na ňu prvý a jediný raz vyskočil asi 11-ročný žiak. Neskôr sa hanbil ako pes. Zažila som jej nadšenie, keď sa jej podarilo pre tri deti s čerstvo ovdovenou mamou zabezpečiť miesto v letnom detskom tábore, keďže to bol ich veľký sen. A nemuseli zaplatiť ani cent.
Ako školáčka som nenávidela, že mám mamu na škole a mala som občas pocit, že nemôžem urobiť nič, o čom by hneď nevedela. Samozrejme, že jej nikto nič nereferoval. Asi len syndróm učiteľského decka. Ale teraz som rada, lebo som veľa vecí videla z inej perspektívy. Stáva sa mi pomerne pravidelne, že ma zastavia jej žiaci, pýtajú sa ako sa má a nechávajú ju pozdravovať. A keď ich stretnem v piatok podvečer, tak to končí scenárom so slovami ako „Vypi som mnou na tvoju mamu! Najlepšiu učiteľku akú som mal!“. Ozaj neprikrášľujem a občas vypijem. Viem o jednom jedinom negatívnom komente k nej ako učiteľke.
Volala som s ňou v pondelok minulý týždeň, keď mi s nadšením oznámila, že ostala doma a s vyloženými nohami oddychuje. Pár vychovávateliek, čo sa do štrajku nezapojilo, sa staralo o deti, takže spokojní boli aj rodičia. Volala som s ňou opäť v štvrtok, keď mi celá znechutená oznámila, že sú opäť v škole. Že rezort má síce nejaké tie peniaze, ale využíva ich úplne inak ako na financovanie vzdelania.
25 rokov. Štvrťstoročie. Jej čistý plat som hravo prekonala len letnou brigádou v zahraničí. Ľúbim svoju mamu. Je najlepšia na svete. A som rada, že mi to jej žiaci často sami len a len potvrdia. Len si myslím, že vzdelávanie národa nie je okopávanie zemiakov v zadnej záhradke a zaslúži si viac rešpektu. Od nás všetkých. Pre všetkých učiteľov.
