Ctihodní páni a dámy minulosti
V časoch dávnych monarchií sa panstvo zodpovedalo priamo korune. Šľachta niesla nielen privilégiá, ale aj povinnosti. Boli to rodiny, ktoré spravovali kraje, regióny a usadlosti s vedomím, že ich meno je viac než len podpis na zmluve – bolo to záväzné dedičstvo. Rodinný erb nebol len okrasou, ale symbolom čestnosti, vernosti a zodpovednosti voči obyvateľstvu.
„Ich heslo nebolo 'Profit ponad všetko', ale 'Honor et patria'.“
Áno, mnohí z nich žili v prepychu. Ale ich bohatstvo bolo úzko previazané s krajinou, ktorú spravovali. Nemohli si len tak zbaliť kufre a odísť, keď sa objavil problém. Nemali daňové raje. Mali rodový hrob v miestnom kostole.
Nová elita bez erbov
Dnes sme si na čelo spoločnosti dosadili oligarchov – novodobých šľachticov bez šľachetnosti. Bez erbov, ale zato s offshore účtami. Bez predkov, ale s právnikmi. Bez zodpovednosti, zato s dvanástimi firmami na jedného konateľa.
Títo mocní sa nespoliehajú na rodinnú povesť, ale na účtovníctvo. Namiesto meča majú právne kľučky. Namiesto zodpovednosti voči poddaným – neosobný zisk. Spravujú nemocnice, školy, kultúru i dopravu. Ale len dovtedy, kým sa to vyplatí.
Odkaz minulosti verzus. reč peňazí
Šľachta, akokoľvek bola prepychová, bola aj symbolicky previazaná s pôdou, regionálnym poriadkom a hodnotami. Oligarchovia sú nomádi kapitálu – tam, kde je zisk, tam je domov.
„Erb nahradila zmluva. Meč nahradil tender. Zodpovednosť nahradila kaucia.“
Ich rozhodnutia nevychádzajú z úcty k ľuďom, ale z Excelu. Namiesto noblesy – PowerPoint. Namiesto čestného slova – NDA.
Satira každodenného oligarchu
Novodobý „šľachtic“ si namiesto koní kupuje elektromobily, namiesto erbov zavesí na dvere logá spoločností a namiesto rytierskych turnajov vedie mediálne bitky cez PR agentúry.
V kultúre to vidíme obzvlášť bolestivo – keď o osude divadla rozhoduje nie ten, kto chápe umenie, ale ten, kto má „pozitívnu ROI“. Pravidlá sa ohýbajú, úväzky skracujú, kolektívy rozbíjajú. A nad tým všetkým vládne pán v tielku a s víziou daňovej optimalizácie.
Otázka na záver: Monarchia verzus anarchia v obleku
A tak sa pýtam – nebola monarchia predsa len lepšia?
Nie ako forma vlády, ale ako forma zodpovednosti a spätosti s krajinou.
Ak by dnešný oligarcha musel bývať medzi ľuďmi, ktorých likviduje optimalizáciou, možno by si dvakrát rozmyslel, čo podpíše. Ale dnes býva v inom kraji, v inom byte, v inom svete.
„Ak šľachta mala krv modrú, dnešní vládcovia majú krv zelenú – plnú peňazí.“
A vy?
Koho by ste si zvolili za správcu krajiny – feudála so zmyslom pre česť, alebo technokrata s exekučným portfóliom?
