Nie všetky poklady histórie sú zaprášené a tiché. Niektoré si dodnes udržiavajú pulz a šepkajú návštevníkovi príbehy vo forme vody, svetla a kamenných oblúkov. Takou je aj fontána na nádvorí Matyášovho paláca vo Vyšehrade.
Táto elegantná fontána vďaka rekonštrukcii stále funguje. Voda v nej pramení, víri, steká, akoby chcela pripomenúť, že aj staré múry môžu niesť živý príbeh. Nie je okázalá, no má svoje čaro. Jej tvar je jednoduchý, súmerný a bohato zdobený. Práve preto tak silno pôsobí. Voda z jej stredového výtoku padá do hladiny jemne, nie dramaticky. Ako keby rešpektovala okolité ticho paláca.
Ružové tóny a tisíc forintov
Pri dobrom svetle sa kameň fontány zablysne do ružových odtieňov. Je to starý, dôstojne starnúci kameň, ktorý v kombinácii s vlhkosťou a slnkom získava takmer romantický vzhľad. Presne tento obraz sa dostal aj na zadnú stranu 1000 forintovej bankovky.
Nájdete ho tam, ak v rukách podržíte papierovú spomienku a pozriete sa pozorne. Je tam kráľ Matyáš, ako bájny hrdina, ale práve aj táto fontána. Prečo? Možno preto, že pre Maďarov je Vyšehrad symbolom pýchy aj obnovy, a voda na nádvorí je tichým dôkazom toho, že história nemusí byť len mŕtva kulisa. Obyvatelia Vyšehradu hovoria bankovke s úsmevom „naša vyšehradská“. Veď nesie obraz ich vlastného ticha a vody.
Voda, ktorá spája časy
Fontána dnes tečie tak, ako kedysi. Vtáci v nej občas zanechajú pierko, turisti pohľad. V lete osvieži vzduch pod arkádami, v zime sa na nej zachytí námraza. Je súčasťou priestoru, ktorý stále žije či už je plný návštevníkov, alebo len ranného ticha.
Je zvláštne vidieť, ako v tak strohom gotickom priestore funguje niečo tak organické a pohyblivé. Ale práve táto kontrastná krása z nej robí jedno z najpôsobivejších zákutí Vyšehradu.
Taká je fontána v Matyášovom paláci vo Vyšehrade nenápadná kráľovná nádvorí, ktorú dodnes oživuje voda.
