V hlbokom tieni nógrádskych kopcov sa skrýva dedina taká tichá, až máte pocit, že sem ešte nedorazil ani čas. Horpács je miesto, ktoré by sa pokojne mohlo stať kulisou románu. A možno sa aj stalo. Presne tu totiž žil a tvoril Mikszáth Kálmán, literárny velikán, ktorého perom sa Maďarsko smeje i premýšľa už vyše jedného storočia.
Po príchode vás nečakajú davy turistov ani rušné ulice. Horpács dýcha pomaly ako kniha, ktorú si čítate nahlas, aby ste si každé slovo vychutnali. Stačí pár krokov a pred vami sa otvorí park so starými stromami a usmievavým tichom. A tam na lavičke, akoby vás už čakal, sedí Mikszáth sám. V životnej veľkosti, z bronzu, no s výrazom, ktorý pôsobí tak ľudsky, až máte chuť si k nemu prisadnúť a opýtať sa: „O čom by ste dnes písali, majstre?“
Za jeho chrbtom sa nachádza kaštieľ, ktorý si kedysi kúpil ako svoj vidiecky domov. Dnes tu sídli pamätný dom s expozíciou venovanou jeho životu a dielu. Nájdete tu fotografie, knihy, rukopisy, no aj osobné predmety a nábytok, ktoré vyrozprávajú príbeh človeka, pre ktorého bola pravda ukrytá v obyčajných osudoch ľudí.
Prechádzka parkom, kde vo vzduchu cítiť vôňu starého papiera a lipových kvetov, vás zavedie do čias, keď literatúra ešte žila medzi ľuďmi a spisovatelia neboli hviezdy, ale svedkovia doby.
Ak hľadáte miesto, kde sa zastaviť, nadýchnuť a možno znovu objaviť ticho medzi riadkami Horpács je tou správnou stránkou v kalendári letných potuliek. A možno si po návrate domov znova otvoríte Mikszáthovu knihu len tak, zo zvedavosti, čo vám ešte povie.
