Keď sa povie hrad, väčšina z nás si predstaví hrdé múry tróniace na strmej skale, viditeľné široko ďaleko. No Levický hrad hrá inú hru. Tento kamenný velikán sa rozhodol zaparkovať rovno medzi panelákmi a parkoviskami tak trochu skromne, trochu potmehútsky, ale o to zaujímavejšie.
Levický hrad vznikol už v 13. storočí, keď sa ešte sídliská neskloňovali ani v latinčine. Prvá zmienka o ňom sa datuje do roku 1318, keď ho spravoval Július z Topoľčianok, kamarát či lepšie povedané prívrženec neslávne slávneho Matúša Čáka Trenčianskeho.
Aby to nebolo málo, v 16. storočí sa hrad dostal do prvej ligy medzi obrannými pevnosťami bol jednou z pätnástich protitureckých bášt. Po príchode Turkov v roku 1663 síce padol, ale cisárske vojská ho rýchlo získali späť. Posledné kurucké vojny v roku 1709 mu však dali poriadne zabrať. A tak sa z obrancu stal pozorovateľ. Rozpadávajúci sa, ale stále prítomný.
Dnes sa už nebojuje. V areáli hradu sídli Tekovské múzeum s viac ako 100 000 zbierkovými predmetmi, ktoré vás prenesú do histórie regiónu, pripomenú staré remeslá aj spoločenský život Levíc. V juhozápadnej bašte sa nachádza amfiteáter, kde namiesto výkrikov boja zaznieva folklór a komorná hudba, prípadne aj niektoré miestne svadobné „hity“.
A tak, keď najbližšie budete v Leviciach a zablúdite medzi paneláky, nezúfajte. Možno vám za kontajnerom vykukne múr, ktorý pamätá kráľov, vojakov aj tureckých sandžakbegov. Je to paradox modernej doby: zatiaľ čo niektoré hrady zanikli, tento sa naučil prežiť potichu, medzi betónom.
Tip pre návštevníkov:
K hradu sa dostanete bez potreby lanovky či turistickej výbavy. Vezmite si len zvedavosť, trochu fantázie a možno foťák, lebo nie každý deň sa dá urobiť selfie s hradom a panelákom na jednom mieste.
