Ak by ste v lone slovenskej prírody hľadali kúsok ruskej duše, nechoďte ďaleko. Stačí odbočiť do malebnej obce Brodzany pri Partizánskom. Tu je ukrytý medzi vzácnymi drevinami anglického parku kaštieľ, ktorý akoby vyšiel zo stránok románu. Tichý, elegantný, s tajomstvom v stenách a básňou v srdci. A práve tu má Slovensko svoju vlastnú puškinovskú legendu.
Kaštieľ Friesenhofovcov v Brodzanoch nesie v sebe viac než len historickú hodnotu. Nesie v sebe dotyk romantiky, ktorá prekročila hranice aj stáročia. Ruský básnik Alexander Sergejevič Puškin tu síce nikdy osobne nebol, ale jeho duch tu akoby pretrval. Dôvod je prozaický, a predsa rozprávkový. Jeho neter Natália Oldenburgová (rod. Gončarovová), sa vydala za miestneho baróna Friesenhofa a stala sa dámou tohto sídla.
Dnes tu sídli Literárne múzeum A. S. Puškina, jediné svojho druhu mimo územia Ruska. Je to miesto, kde medzi starými knižnicami, dobovým nábytkom a sochou samotného básnika dýcha kultúrna výmena a pokoj, ktorý akoby sa spomalil len preto, aby nám dal viac času cítiť.
No to, čo robí tento kaštieľ výnimočným, nie sú len portréty aristokracie a literárna sláva. Je to život, ktorý v ňom ešte stále plynie. A to doslova! Ako mi sama sprievodkyňa prezradila, jej starý otec bol kočišom rodiny Friesenhofovcov. A dnes tu ona ako vnučka a zároveň aj jej dcéra, pravnučka pána kočiša rodiny Friesenhofovcov pokračujú ako sprievodkyne a kastelánky v službe a rodinnej tradícií. Síce už nie aristokratickým pánom, ale spomienke, kultúre a histórii. A možno práve preto je v Brodzanoch niečo také, čo sa inde nedá len tak ľahko nájsť: živá pamäť prenášaná cez generácie a nie cez vitríny.
Nie je to len o tom, čo tu vidíte. Je to o tom, čo tu cítite. O dotyku rúk, ktoré sa kedysi starali o kone, a dnes o knižnice. O pohľade do očí sprievodkyne, v ktorých vidno lesk hrdosti, ktorá nevychádza z dejín, ale z ich pokračovania v rodinnej tradícií.
A keď sa po prehliadke prejdete parkom, možno sa vám bude zdať, že v poryve vetra počujete verše. Tie, ktoré by Puškin možno napísal, keby poznal Brodzany. Alebo tie, ktoré tu v skrytom kútiku Slovenska už dávno patria domovu.
Kaštieľ v Brodzanoch nie je len múzeom. Je to živý príbeh lásky, tradície a kultúry, ktorý sa nenápadne píše ďalej. A ako každý dobrý romantický príbeh, aj tento má srdce. Tlčúce, stále prítomné a vďaka ľuďom, čo tu zostali, nezabudnuté...
