Na prvý pohľad nenápadná stena hradu Modrý Kameň ukrýva viac, než by ste čakali. Medzi dvoma mramorovými tabuľami je vsadený bronzový reliéf: muž s jastrabom, za ním vojnový chaos a v ruke kniha a brko. Bálint Balassi. Renesančný básnik, vojak, milovník. A zároveň postava, ktorá by pokojne mohla byť hlavnou tvárou historického seriálu na Netflixe.
Táto pamätná tabuľa, odhalená pri 440. výročí jeho narodenia, nie je len pamiatkou na jedného z najväčších básnikov Uhorska. Je pripomienkou toho, že aj slovenské hrady ukrývajú príbehy, ktoré formovali kultúru celej strednej Európy.
Kto bol ten muž z reliéfu?
Bálint Balassi sa narodil v roku 1554 vo Zvolene, ale jeho život bol čokoľvek, len nie lokálny. Hovoril deviatimi jazykmi, študoval v Norimbergu, bojoval proti Turkom, písal básne, ktoré by dnes cenzurovali ako „príliš vášnivé“ a žil tak búrlivo, ako len renesančný šľachtic mohol.
Na hrade Modrý Kameň sa zdržiaval opakovane. Nie ako pasívny pozorovateľ dejín, ale ako ich aktívny tvorca. Práve tu, v tichu múrov, ktoré si dodnes zachovali stopy minulosti, mohol nachádzať inšpiráciu či už k veršom o láske, alebo k strategickým rozhodnutiam vo vojnovom ťažení.
Perom i mečom
Balassi nebol salónny básnik. Bol to vojak. No aj na bojisku nachádzal slová, ktoré rezonujú dodnes. Vytvoril vlastnú formu strofy a jeho milostná poézia patrí medzi prvé skutočne intímne výpovede v maďarskej literatúre. Ženy miloval vášnivo, niekedy až nešťastne. Jeho osud pripomína shakespearovské postavy. Silné, tragické, plné protikladov.
Prečo na Modrom Kameni?
Modrý Kameň, hoci dnes menej navštevovaný než niektoré iné slovenské hrady, bol kedysi centrom kultúrneho i vojenského diania. Sídlo Balassovcov, jeho predkov. Je to jeho „ősi fészek“ prastaré hniezdo. Práve preto tu spoločnosť Palóc odhalila pamätnú tabuľu v slovenčine aj v maďarčine aby nezabudli ani jedni, ani druhí.
Dnes ticho, kedysi vášeň
Dnes tu počuť najmä vietor, ktorý sa opiera do múrov. Ale ak sa na chvíľu zastavíte a zadívate na reliéf, možno začujete ozvenu verša. Alebo erdžanie koní. Alebo šepot jednej z tých žien, ktoré Balassi nikdy neprestal milovať, teda aspoň vo veršoch.
Nie všetky pamiatky kričia o pozornosť. Niektoré len potichu čakajú, kým si ich niekto všimne. Ako táto na múre Modrého Kameňa. Príbeh muža, ktorý spojil pero, meč a srdce v jedno meno: Balassi Bálint.
