Keď sa povie dopravná nehoda, väčšina ľudí si predstaví šmyk na ľade, preťažený kamión, alebo telefonujúceho vodiča. Len málokto si prizná, že ten pravý dôvod, prečo šoféri vybočujú zo svojho pruhu a končia v jarku, môže byť úplne iný. Cyklista v priliehavých elasťákoch!
Áno, tie moderné „druhé kože“, ktoré zvýraznia viac než by sme niekedy chceli. Stačí, že sa cyklista objaví na krajnici a vodiči a vodičky zrazu robia gymnastiku, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Cirque du Soleil. Jedna ruka na volante, druhá na zrkadle, oči nie na ceste, ale na tej „panoráme“ pred sebou. Výsledok? Auto v protismere alebo aspoň pol auta v kukurici...
Podľa „výskumu“ imaginárneho profesora Pružinu až 78 % vodičov priznalo, že pri pohľade na cyklistu zabudli, aký je deň a 43 % vodičiek priznalo, že namiesto smerovky omylom zapli stierače alebo následne omylom zatiahli ručnú brzdu, lebo namiesto páky prevodovky chytili vlastnú kabelku a občas prichádza aj reflexné otočenie hlavy s následným sledovaním spätného zrkadla a kolízia so značkou STOP, ktorú nikto nezbadal.
„Keby cyklisti jazdili v mechoch od zemiakov, počet nehôd by klesol o polovicu.“ Najväčším rizikom sú však skupiny cyklistov. Keď sa na ceste zjaví päť zadkov vedľa seba, vodič sa mení na človeka, ktorý sa snaží pozerať na tenisový zápas aj televízne noviny naraz. Výsledkom môže byť auto zaparkované v jarku v takej polohe, že by ho neodtiahol ani žeriav NASA.
Kým dopravná polícia meria rýchlosť radarom, možno by mala začať merať aj úroveň rozptyľovania pozornosti. A verte mi, niektorí cyklisti by mali zákaz vychádzania už pri prvých jarných lúčoch!
A to nehovorím o tých, ktorí jazdia vo dvojici. To je potom dvojitý problém. Vodič má pocit, že sleduje celé módne defilé. A keď ich náhodou predbehne, aj tak sa pristihne, že každých 5 sekúnd kontroluje spätné zrkadlo, „či ich ešte vidí“.
Aby toho nebolo málo, existuje aj fenomén takzvaného cyklistického spomalenia. Je to jav, keď vodič na rovnej ceste zrazu spomalí na 30 km/h, pretože pred ním šliape borec s lýtkami ako z bronzu. „Veď nech si idem chvíľu za ním, nech mám motiváciu ísť do fitka,“ povie si vodič a celá kolóna za ním nadáva, že čo sa to deje...
Ak k tomu pridáme farebné dresy, ktoré by dokázali rozžiariť aj jarnú hmlu, máme na cestách reálnu atrakciu. Možno preto sa hovorí, že cyklisti sú ako Netflix. Človek plánuje pozrieť len chvíľu, a nakoniec sleduje oveľa dlhšie, než mal.
Takže, milí vodiči a vodičky nabudúce, keď sa budete obzerať za cyklistom, pamätajte: pohľad môže potešiť, ale pohľad z kukurice či pohľad zo škarpy na auto s poistením len do výšky 200 eur spoluúčasti už taký potešujúci určite nie je.
Pointa na záver
Možno by poisťovne mali zaviesť nový produkt: „Havarijné poistenie proti cyklistickým zadkom“. Kryje všetko a to od škrabancov na karosérii až po psychické ujmy spôsobené tým, že ste museli ísť tri kilometre za cyklistom a teraz máte doma bicykel na splátky...!
