Keď cisár František Jozef I. vstával o štvrtej ráno, Viedeň ešte spala a Bratislava bola vtedy ešte Prešporkom. Kým iní monarchovia si nechali donášať kaviár, on sa uspokojil s kávou a kôpkou úradných spisov. Podpisoval, čítal, škrtal a znovu podpisoval denne stovky dokumentov. Bol to v podstate najlepší „štátny úradník“ v hodnosti cisára.
A teraz si predstavme, že by sa ocitol na Slovensku roku 2025. Ako by reagoval?
1. Ranné vstávanie verzus ranný status
Cisár by o štvrtej sedel nad papiermi, dnešný politik o štvrtej ešte posiela emotikony do straníckej skupiny na WhatsAppe. František Jozef by si dal poznámku k paragrafu, politik si dá „poznámku k fotke“ na Instagrame.
2. Podpisy verzus tlačovky
Cisár denne podpisoval toľko dokumentov, že mu skoro odpadla ruka. Dnešný politik denne absolvuje toľko tlačoviek, že mu skoro odpadne hlasivka. Rozdiel? Cisárove podpisy mali platnosť zákona. Tlačovky našich politikov majú platnosť pol hodiny, kým ich neprebije ďalšia tlačovka.
3. Jednoduchosť verzus PR balíčky
František Jozef jedol skromne, obľuboval varené hovädzie. Politik dnes obľubuje catering na konferenciách a PR fotky s bryndzovými haluškami. Nie preto, že by ich zjedol, ale preto, že sa to páči voličovi z Oravy.
4. Zbožnosť verzus sebakult
Cisár chodil denne na omšu, veriaci v monarchiu aj v Boha. Dnešný politik chodí denne na Facebook, veriaci vo vlastný imidž a počet lajkov. Aj tu ide o rituál len oltár sa zmenil na obrazovku mobilu.
5. Stabilita verzus rotácia
František Jozef vydržal 68 rokov na tróne. Slovenský premiér je rád, ak vydrží 68 týždňov vo funkcii. Keby cisár sledoval naše koaličné peripetie, možno by sa spýtal: „A to kto je teraz vlastne na rade?“
Epilóg
Cisár bol síce staromódny, prísny a suchý, no bral vládu ako celoživotnú povinnosť. Dnešná politika je skôr reality show, v ktorej sa hrá na lídra, performera či rebela.
Keby sa František Jozef ocitol na tlačovej konferencii slovenského politika, možno by si len povzdychol svojou povestnou vetou:
„Ich habe keine Meinung, ich habe nur meine Pflicht.“
(„Nemám názor, mám len svoju povinnosť.“)
A možno by sa čudoval, prečo dnes povinnosť ustupuje do úzadia a názor sa mení trikrát do týždňa...
Poznámka autora: Tento text je satirický fejtón. Niektoré výroky a situácie sú literárnou fikciou a slúžia na ironické porovnanie historických a súčasných reálií.
