Poznáte ten pocit, keď sa v práci cítite ako neplatený komparzista v historickom filme o stredoveku?
Nie?
Tak to ste ešte nerobili vo verejnej inštitúcii, kde sa pár vyvolených správa, akoby zdedili celé kráľovstvo aj s poddanými. A my ostatní? Sme tu na to, aby sme držali ústa, plnili rozkazy a ospravedlňovali sa za to, že existujeme.
"Stretnutie sa uskutoční – bez teba."
Dostanete ústne oznámenie, že máte prísť na pracovné stretnutie.
Nie mail. Nie písomne. Nie s rozumným predstihom.
Jednoducho vám to niekto povie medzi dverami, keď práve nesiete ťažkú krabicu. A ešte aj tak, aby to nikto iný nepočul.
Stretnutie má byť s feudálnymi pánmi a panstvom.
Oficiálne: pracovná porada.
Neoficiálne: inkvizičný tribunál.
A keď sa ospravedlníte, že bez svedka alebo právnika sa nezúčastníte, zrazu vyletí „neoficiálny“ papierik (bez podpisu, pečiatky a akejkoľvek právnej váhy), ktorý z vás robí neposlušného poddaného, čo sa odmieta dostaviť pred trón.
Inventár? To nie je tvoj problém, poddaný!
A teraz príde to najlepšie.
Ako hmotne zodpovedná osoba zistíte, že niekto iný len tak, na vedľajšie účely zapožičal predmet, za ktorý nesiete zodpovednosť.
Bez vedomia. Bez súhlasu.
Jednoducho: panstvo rozhodlo.
Keď na to upozorníte,
dostanete varovanie, že: „to si nemal hovoriť“.
Ako sa opovažujete brániť pravidlá a zdravý rozum?
Pravidlá? Len pre poddaných.
V takomto systéme pravidlá platia výhradne pre radových sluhov.
Feudál si môže robiť, čo chce.
Odmeny prideľuje podľa poslušnosti.
Výčitky považuje za útok na majestát.
A keď sa niekto odváži nesúhlasiť? Príde "dôrazné upozornenie" v podobe neplatného papiera s formátom stredovekej listiny.
Mlč, alebo ťa „napomenieme“
V tomto modeli je napomenutie novým nástrojom moci.
Nemusí byť platné. Nemusí byť právne správne.
Stačí, že existuje. Stačí, že sa o ňom šepká.
A zrazu si človek trikrát rozmyslí, či otvorí ústa.
Vitajte v ríši strachu, financovanej z verejných peňazí.
Otázka znie: kam až to necháme zájsť?
Nie, nemám recept na revolúciu.
Len chcem povedať: ak mlčíme, stávame sa súčasťou problému.
A možno stačí, keď raz za čas jeden z poddaných povie nahlas:
„Toto nie je panstvo. Toto je verejná inštitúcia. A ja nie som tvoj poddaný.“
A teraz vy.
Zažili ste niečo podobné?
Zasvätili vás do stredovekého systému odmien a trestov v 21. storočí?
Podeľte sa o zážitok.
Nedusme to v sebe. Páni feudáli nech vedia, že poddaní sa už vedia aj vyjadrovať – gramotne, ironicky a legálne.
Upozornenie autora:
Uvedený text je subjektívnym názorom autora, ktorý slúži ako spoločensko-kritická reflexia všeobecných javov vo verejnom priestore. Prípadná podobnosť s konkrétnymi osobami, inštitúciami či udalosťami je čisto náhodná a slúži výlučne ako literárna metafora. Autor nezodpovedá za interpretácie čitateľov mimo zverejneného kontextu. Text neobsahuje žiadne utajované, interné ani osobné údaje a rešpektuje zásady slobody prejavu v súlade s Ústavou SR a Chartou základných práv EÚ.
