Kúsok riviéry na pevnine a romantika za ktorou netreba do Francúzska

Pohľad z výšky bol ako vystrihnutý z katalógu francúzskej Riviéry. A predsa som nebol v Nice. Ani v Monaku. Ani v žiadnom z tých miest, kde sa to hemží jachtami, filmovými hviezdami a filmovými cenami, ktoré by aj šľachticovi spôsobovali migrénu.

Stál som na terase starobylého kláštora, s kamennými múrmi nasiaknutými históriou a vôňou levandule. Podo mnou sa rozprestieralo jazero s azúrovým odleskom, okolo sa vinuli cestičky plné usmievavých turistov, obchodíkov so suvenírmi a kaviarňami, ktoré podávali kávu, ako keby vedeli, že si tu človek pri nej na chvíľu sadne nielen k rozhovoru, ale aj k sebe samému.

A to všetko len pár hodín autom od slovenských hraníc.

Miesto, ktoré som navštívil, nesie v sebe zvláštnu dualitu. Na jednej strane pokoj kláštorných zvonov, históriu vo vápenci a pohľad späť do čias, keď tu vládli králi a opáti. Na druhej strane súčasnosť plná ľudí, ktorí sem prichádzajú presne preto, prečo kedysi aristokracia smerovala k Stredozemnému moru. Kvôli slnku, povahe krajiny a zvláštnej čistote vzduchu.

Dokonca aj levanduľa tu rastie s takou istou eleganciou ako v Provence.

Možno to nie je miesto, ktoré ti napadne ako prvé, keď sa povie „dovolenka“. Možno o ňom vieš, ale len letmo. Ale keď raz uvidíš, ako sa na večer jazero ligoce v zlatom svetle a ako ti pri západe slnka ponúkne miestny podnik osviežujúce víno a pohľad, ktorý nemá filtre tak pochopíš.

„Nie si vo Francúzsku, ani v rozprávke. Si v Tihany, kde Balaton dýcha levanduľou a každá káva má výhľad na modrý sen.“ (zdroj: Martin Fronk)

A potom je tu levanduľa! Nielen v záhonoch a suveníroch, ale aj na tanieri. V Tihany si môžeš dať levanduľovú zmrzlinu, čo vonia ako letný sen a chutí ako spomienka na detstvo u starej mamy, len s francúzskym šarmom. V kaviarni ti naservírujú levanduľovú kávu, jemne aromatickú, kvetinovo nasládlu ako keby sa espresso prešlo po levanduľovom poli. A ak sa ešte nepresýtiš, čaká ťa levanduľový krémeš nadýchaný ako oblaky nad Balatonom. Niet pochýb, Tihany je miesto, kde sa levanduľou nešetrí ani v kuchyni, ani v duši.

Toto nie je imitácia. Toto je vlastná, sebavedomá mini Riviéra. S dušou, s vôňou a s výhľadom, ktorý ťa na chvíľu presvedčí, že si niekde ďaleko hoci si vlastne kúsok od domova. Až keď sa večer usadíš na terase s pohárom vína a pozrieš na ten azúrový záliv, pochopíš. Toto nie je Côte d’Azur. Toto je Maďarské Tihany!