V parku kaštieľa Ostrolúckych je miesto, ktoré má zvláštnu moc. Nie je to honosná socha ani majestátny strom. Je to obyčajná lavička a predsa nesie v sebe ozvenu príbehu, ktorý presiahol hranice času.
Hovorí sa, že tu na tomto mieste kedysi sedávala Adela Ostrolúcka, šľachtičná z Hornej Zeme, krásna a vzdelaná, ktorá okúzlila aj Ľudovíta Štúra. Ich priateľstvo a možno aj čosi viac ostali navždy opradené rúškom tajomstva. No predstava, že práve tu, v tieni stromov, odpočívala a snívala mladá žena, dodáva tomuto miestu neobyčajný pôvab.
Dnes si tu môže sadnúť ktokoľvek a pocítiť, ako sa v tichu parku spája minulosť s prítomnosťou. Ako sa obyčajný kus dreva mení na pamäť, na rozprávača starých listov, tajných myšlienok a nevyslovených citov.
Lavička Adely Ostrolúckej nie je len kus nábytku v záhrade. Je to pozvanie zastaviť sa, počúvať šum stromov a na chvíľu uveriť, že láska a krása dokážu pretrvať aj stáročia.
