Prechádzam okolo hradu Revište a v tme noci zrazu vidím v okne svetlo. Nenápadný záblesk, no pre mňa symbol obrovskej nádeje. Srdce mi poskočí a spomeniem si na tie stovky hodín driny, na obetavosť ľudí, ktorí sa rozhodli vrátiť život tam, kde už dávno vládol len vietor a ticho. Rovnako ako pri Sklabini, Strečne a mnohých ďalších perlách našej minulosti, ktoré vďaka ich úsiliu opäť začínajú dýchať.
Možno si to ani neuvedomujeme, ale za každou opravenou hradnou bránou, za každou vyčistenou hradnou stenou, za každým novým náučným chodníkom stojí nespočetné množstvo dobrovoľníckych hodín a obrovská dávka entuziazmu. Sú to ľudia z rôznych kútov Slovenska, často spájaní len láskou k histórii a odhodlaním zachrániť to, čo naši predkovia zanechali.
Nie sú to profesionálne reštaurátorské firmy s tučnými štátnymi zákazkami. Sú to nadšenci, ktorí po svojej bežnej práci, cez víkendy a často aj na úkor svojho voľného času, s nasadením a neraz aj s vlastnými prostriedkami bojujú s časom a zubom poveternostným. Odstraňujú náletové dreviny, vynášajú tony sutín, organizujú brigády, zháňajú financie a s trpezlivosťou skladajú kamienok ku kamienku, aby oživili svedkov našej histórie.
Je pravda, ako zaznelo v reakcii na môj predchádzajúci článok, že pri tejto práci sa nedá "kradnúť", dá sa len "robiť". A práve preto je ich úsilie o to vzácnejšie. Robia to pre radosť z obnovy, pre potešenie z oživenia kultúrneho dedičstva, pre budúce generácie, ktoré budú môcť obdivovať krásu a majestátnosť našich hradov.
Preto si títo neúnavní dobrovoľníci a občianske združenia zaslúžia nielen náš obdiv, ale aj našu aktívnu podporu. Či už ide o účasť na brigádach, finančný príspevok, šírenie povedomia o ich činnosti alebo len o obyčajné "ďakujem". Ich práca je neoceniteľná a prispieva k tomu, že Slovensko bude pre domácich i zahraničných návštevníkov ešte zaujímavejšou a bohatšou krajinou.
Svetlo v oknách ruín je symbolom ich nezdolnej vôle a obrovského srdca. Nech im táto energia vydrží a nech sa k nim pridáva čoraz viac ľudí, ktorým záleží na našej histórii. Patrí im naša úprimná vďaka a hlboký rešpekt.
Čo si o tom myslíte vy? Máte skúsenosti s obnovou hradov alebo iných pamiatok? Podeľte sa o svoj názor v komentároch!
