Nie je veľa miest, kde sa zastaví čas. Ale v srdci Lučenca existuje zákutie, ktoré ho aspoň spomalí. Mestský park tu nie je len súbor stromov a chodníkov. Je to príbeh. Jemný, zelený príbeh napísaný vetrom, vôňou lístia a vtáčím spevom.
Už od roku 1884 tu ľudia prichádzajú oddýchnuť si od sveta. V tieni vysokých stromov si šeptajú tajomstvá, deti s holými kolenami objavujú prírodu a zaľúbenci... tí si tu kreslia budúcnosť do oblakov.
Park založil policajný kapitán Károly Czóbel, no akoby ho napísal niekto so srdcom básnika. O záhradnú podobu sa postaral mešťanosta Gustáv Pokorný, a možno si pritom predstavoval elegantné dámy v klobúkoch a pánov so záhradnými knihami pod pazuchou.
Francúzsky štýl vás víta pri vchode. Strohý, uhladený no s noblesou sa ďalej mení na anglický park, trochu divokejší, akoby ste vkročili do románu od Jane Austenovej. A nakoniec, voľne krajinársky štýl vás pohltí úplne ako objatie, ktoré sa nežiada, ale príde.
V korunách sa skrýva viac ako tridsaťpäť druhov stromov, z ktorých niektoré by vám mohli kľudne porozprávať o tom, ako sa kedysi ľudia v parku stretávali pri piknikoch, lúčili sa na vojnu alebo potajme sa bozkávali. Ginko dvojlaločné, ľaliovník tulipánokvetý či pagaštan. Každý jeden z nich tu stojí ako pamätník emócií.
Pre deti je tu čosi ako malý raj. Ihriská, šmýkačky, a najmä mini ZOO, kde sa na vás pozrú veľké oči lami a deti zistia, že zvieratá nie sú len obrázky v knižke.
A potom je tu jazierko. Malé, okrúhle, s vodotryskom, ktorý niekedy pripomína fontánu z dávnych filmov. Kačice plávajú v kruhoch, akoby tancovali pomalý valčík. Ak máte šťastie, uvidíte aj labuť. No tá sa ako pravá dáma ukazuje len vtedy, keď má na to náladu.
Nezabudlo sa ani na tých, čo hľadajú pohyb. Inline dráha, fit zóna, lavičky pre oddych po cvičení. Ale možno je najkrajšie jednoducho sa prechádzať a nechať sa unášať tichom.
Mestský park v Lučenci je otvorený denne od šiestej ráno do desiatej večer. Je zadarmo, no to najcennejšie, čo ponúka je pokoj, atmosféra a zážitok, ktorý by ste za peniaze nekúpili.
Ak niekedy zatúžite po mieste, kde láska vonia po agáte a spomienky sa miešajú s vôňou trávy, príďte sem. Do parku, kde stromy vedia šepkať a kde jazierko stále zrkadlí sny...
