zamyslenie nad slobodou

Naozaj ma štve nekonečná arogancia moci tak ako sa predvádza na Slovensku. Mieša sa vo mne hnev a hnus keď s každým prijatým aj neprijatým zákonom či novelou zákona, každým vládnym vyhlásením aj nevyhlásením , každou tlačovkou , každou zinscenovanou fraškou vo verejnoprávnej prostitútke, ktorej účty platím povinne aj ja, mi napľujú do ksichtu a myslím že aj každej mysliacej bytosti. Štve ma ako zadlžujú moje deti, ako rozhadzujú spoločné peniaze, ktorými plnia vrecká svoje aj svojich kumpánov, ako sa vyhýbajú všetkým riešeniam a všetky neriešenia maskujú blábolmi, ktoré odsúhlasujú v zákonoch. A polovica občanov SR sa pri tom usmieva a kričí „bravó“. Minimálne polovica voliacich „hláv“ ako ma presviedčajú štatistiky a prieskumy verejnej mienky. Asi to tak bude, keď sa stále cítia na koni a vyťahujú esá z rukáva.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Naozaj ma štve nekonečná arogancia moci tak ako sa predvádza na Slovensku. Mieša sa vo mne hnev a hnus keď s každým prijatým aj neprijatým zákonom či novelou zákona, každým vládnym vyhlásením aj nevyhlásením , každou tlačovkou , každou zinscenovanou fraškou vo verejnoprávnej prostitútke, ktorej účty platím povinne aj ja, mi napľujú do ksichtu a myslím že aj každej mysliacej bytosti. Štve ma ako zadlžujú moje deti, ako rozhadzujú spoločné peniaze, ktorými plnia vrecká svoje aj svojich kumpánov, ako sa vyhýbajú všetkým riešeniam a všetky neriešenia maskujú blábolmi, ktoré odsúhlasujú v zákonoch. A polovica občanov SR sa pri tom usmieva a kričí „bravó“. Minimálne polovica voliacich „hláv“ ako ma presviedčajú štatistiky a prieskumy verejnej mienky. Asi to tak bude, keď sa stále cítia na koni a vyťahujú esá z rukáva.

Vraj nikto nevymyslel lepšie zriadenie než je demokracia. Ak opomeniem antické demokracie, demokracie moderného typu sa rodili v krvi a boli vždy výsledkom dlhodobého vývoja v spoločnosti. Mám pocit že tuná sme slobodu dostali nejak darom, nerodila sa v utrpení a v boji, z presvedčenia, z naozajstnej mobilizácie väčšiny národov, alebo občanov štátu, ktorí si slobodu aktívne želali a boli ochotní niečo pre ňu obetovať. To niečo bol často aj vlastný život. Vyjadrením slobody v štátnom zriadení bola demokracia, ktorá bola zopárkrát formálne zastúpená konštitučnou monarchiou, ale hovoríme o demokratickom zriadení, teda o takom kde každý má prostredníctvom volebného práva účasť na výkone moci.

Veľa z ľudí ktorí dostali slobodu darom si ju jednak mylne vykladajú, alebo si s ňou nevedia rady. Tu hovorím jednak o „papalášoch“ ktorí boli pri koryte pred 89-tym, za Mečiara a sú pri koryte zas, o „štátnych zamestnancoch“, ktorým vyhovuje status quo a ktorí tvoria, myslím si, veľkú časť tej prokoaličnej polovice a ktorých žiarivou socialistickou métou je grécky model plytvania za ktoré raz zaplatí niekto iný. Alebo nezaplatí, ale to teraz nemusíme riešiť. Hovorím aj o šedom zbytku, ktorí si nevšimli a v zásade nikdy nevšimnú žiadnej zmeny a ktorí budú vždy ochotní svoju osobnú slobodu, svoj volebný hlas, predať za medenáky.

Lúza ktorá sa dnes rozdrapuje vo vláde a ktorá zaviedla „kultúru“ : „Pravdu má kto hlasnejšie kričí“, má dobre spočítané koľko duší sa dá kúpiť. Zatiaľ sa im tento hanebný obchod darí. Zalovili v mútnych vodách a majú nakúpené. Som presvedčený o tom že nie je problém v tej hŕstke hochštaplerov ktorí to celé zosnovali, ale práve v tých mútnych vodách a bahníčku v ktorom si našlo životné prostredie tak veľa ľudí. Posadnutí mocou a bez škrupúľ tu budú vždy, nie je to a priori ich vina, je to len nejaká božská skúška pre tých ostatných, skúška temnotou a nevedomím. Práve na tej väčšine ostatných záleží akú dôležitosť a váhu im budú prikladať a aký podiel na vláde pozemským veciam im vložia do rúk. To človek si má ceniť svoju ľudskú hodnotu a byť opatrný ako had. Neveriť veľkohubým rečiam ale všímať si činy. Ex-prezident, človek Havel povedal po posledných voľbách roku 2006: „ Slováci by si měli dát pozor na posedlé lidi.“ Ja som vedel o čom hovorí. To isté platilo a platí o Čechoch a všetkých národoch a ľuďoch sveta.

V prednovembrovej histórii Slovenska niet demokratickej epizódy okrem Československej republiky a názor že Slováci si na sebe dali vždy drevo rúbať je všeobecne rozšírený. Pravdou je, že história Slovenska bola cca 1000 rokov históriou Uhorska. V Uhorsku počas celej jeho histórie bol na rozdiel od Čiech, Francúzska či Španielska vždy obmedzený vplyv centralizovanej vlády. Vysoká šľachta mala často dominantný podiel na výkone moci. Ešte aj dnes je možno aj preto v tichosti akceptovaný väčšinou nepísaný vplyv ekonomických oligarchov. Ja ale stále verím že ľudia na Slovensku napriek nepriaznivej predestinácii dozrievajú k slobode, to znamená k pochopeniu, k zodpovednosti za svoje činy, za svoj osobný príbeh a aj za svoj hlas vo voľbách. Som si vedomý že to všetko neprichádza zo dňa na deň a že národy do tohto štádia dozrievali stovky rokov. Verím že Slovensko je na ceste. Byť na ceste znamená byť pred cieľom. Verím, dúfam že je už teraz je nás viac než polovica, ktorí prekuknú cynického demagóga s maskou ochrancu sociálne slabých, opilca a homofóba s maskou národovca a o tej tretej zhasínajúcej maske diktátora-dôchodcu večne na odchode už asi ani netreba hovoriť, ani o mnohých ďalších. Dúfam aj že sa to stane včas, keď sa ešte bude dať niečo napraviť.