Začalo sa to, keď som mala desať rokov...
Krásne letné ráno, akoby to bolo včera, zobrala som svoju kolobežku a vybehla pred bytovku... No z toho nešťastného chodníka pred bytovkou, vytŕčali železné tyčky,... a zrazu bum-báááác, ležím na zemi a na mojich kolenách kolobežka! To bola bolesť!!!
Na druhý deň ráno nemôžem vstať, to čooo? Čo mám s tými kolenami? Oni sú dvakrát také veľké ako včera. Mamiiiii...
Poobede už bolo lepšie, aj kolená odpuchli, ale ďalšie ráno znova opuchli, a ďalšie ráno znova...
Dám si pilulku proti bolesti a šupnem do postele, áno zabralo to!!! Ale na koľko, na pol hodiny a znova sa to vracia...
Musíme ísť k lekárovi, už sa to ďalej nedá vydržať...
Po dlhom chodení po lekároch, vyšetreniach, ležaní v nemocniciach, odberoch krvi,...
Diagnóza: REUMA
Nečudo, veď aj mamina ju má. Čože? Bude to so mnou ako s mojou maminou, budem mať barlu a ortézu na každom kĺbe? Budem ráno ťažko vstávať z postele a nebudem môcť potočiť vodovodným kohútikom, udržať v ruke šalku alebo si zašnurovať topánky?
NIE!!! NECHCEM!!! Dajte mi lieky, chcem byť zdravá!!!
Ale reuma sa vyliečiť nedá. Dá sa liekmi iba zmierniť...
To som nečakala, to bol úder pod pás, hej ty hore, prečo??? Prečo práve ja?
Pani doktorka mi dala lieky, kolienka som ráno už nemala také opuchnuté... hurá môžem ísť znova na kolobežku? Áno, ale dávaj si pozor! Po dvoch minútach kolobežkovania ma začalo koleno ukrutne bolieť,... ahojte ja už musím ísť domov,... a šup do postele... Reuma ma teda zložila, nemôžem už byť ako moje kamarátky, ktoré celý deň môžu behať po vonku a hrať sa,...
Pani doktorka mi odporučila, že by som mohla ísť s maminou do Piešťan na liečenie,,, supeer! Samé bazény, masáže, rozcvičky, výrivky, obklady, ... Mami mne je super, nič ma nebolí...
Vratili sme sa domov, stála liečba prestala zaberať, lieky už nezaberajú, obklady opuchy nezmierňujú,...
Nové lieky... Zlé pečeňové testy... Nové lieky... testy sú fajn, ale lieky mi nezaberajú ako tie predtým. Bolesť bola čím ďalej neznesitelnejšia, ale ja som sa s ňou popasovala! Čo iné sa dá robiť? Zvyknúť si na ňu... Niekedy aj celý deň preležím v posteli, nedokážem vstať a hýbať sa.
Každé ráno vstávam z pocitom, akoby moje nohy vážili 3 tony a nedajú sa zdvihnúť od zeme, ranné stuhnutie trvá niekedy aj hodiny,... Pohyb je však najdôležitejší, lebo stuhnutie treba rozhýbať, no často to veľmi bolí!
Cesta životom reumatika má veľa prekážok, ale zároveň aj radostí. Na množstve liečeniach som spoznala veľa detí, mladých i dospelých s podobným osudom, aspoň viem, že nie som v tom sama... Často sa spoločne stratávame a rozprávame o našich starostiach, radostiach, úspechoch a to nás vždy posúva vpred...
Viem, že ma kolená nikdy neprestanú bolieť, no priala by som si aspoň jeden deň bez bolesti...
