X ... Y ...

X : stala sa mi čudná vec, ani neviem, ako by som to povedal...
Y : čo si videl ufo??? hehe
X : nie, a nerob si srandu, myslím si, že je to dosť vážna vec, teda aspoň pre mňa
Y : tak von s tým, čo sa ti stalo?
X : veríš v Boha?
Y : čo to tu trepeš prosím ťa, nemáš náhodou teplotu?
X : povedz mi, či veríš
Y : počuj kámo, zrejme ti preskočilo, dobre vieš, že túto tému sme už preberali a zhodli sme sa na tom, že ak nám niekto nedá dôkaz, nemáme šancu veriť. A teraz začneš znova s touto hlúposťou!!! Veď sám si hovoril, že keby existoval Boh, neexistovali by katastrofy, nezomierali by deti na rakovinu nie??!
X : Áno, hovoril som to ale...
Y : No čo ale? Čo sa zmenilo? Vari ťa osvietil Duch Svätý? Alebo sa ti vari
zjavila panenka Mária?
X : prestaň...nehovor tak...
Y : ále ále alééé, takže zrejme ti niekto vypláchol mozog že?? Nebol si náhodou s
nejakým farárom? Čo ti kto nakecal do gebule??
X : nikto nič, ale ak si budeš robiť posmešky, zrejme nenájdem odvahu povedať ti
to
Y : dobre, som samé ucho...
X : neprerušuj ma, a poviem ti to..
každé ráno sa budím mrzutý..veď vieš, že keď sa ráno spolu stretneme vo
firme, nebýva so mnou reč aspoň tak do deviatej. Minulý týždeň, keď som mal
dovolenku, navštívil ma otec. Už roky spolu dobre nevychádzame. Bol
som hotový, že u mňa zazvonil. Keď som mu otvoril dvere, len stál a pozeral
na mňa s červenými uplakanými očami. Je ti niečo otec? Spýtal som sa ho.
Neodpovedal mi, len krútil hlavou a po lícach sa mu kotúľali slzy. Potom ma
objal a povedal slovo : ODPUSŤ mi!!
Y : To vážne?? Tvoj foter? Veď si ho nevidel už pätnásť rokov a hovoril si, že ťa
opustil keď si mal 8 rokov a že si zostal s mamou sám. Vážne prišiel?? A čo
si urobil?
X : Nič..nič som neurobil. Skôr, ako som sa spamätal zo šoku, zmizol vo výťahu a
už ho nebolo. Ani sám neviem, ako dlho som sedel v kresle a premýšľal. Bolo
to neuveriteľné. Mal som do seba vrastenú nenávisť a bol som presvedčený, že
otcovi nikdy neodpustím a to všetko...všetko bolo fuč. Necítil som nenávisť a
začalo mi ho byť ľúto. Uvedomil som si, že možno trpel viac, ako ja a mama.
Ja som mal aspoň mamu a boli sme spolu, ale on bol stále sám.
Y : A to je tá zvláštna udalosť?
X : Nie to nie je všetko. Celý deň mi v hlave vírili myšlienky a vracal som sa
v spomienkach do detstva. Cítil som sa veľmi dobre. Po dlhom čase som si začal pozerať veci, čo mi zostali po mame a na dne krabice som uvidel staručkú Bibliu, ktorú ešte mama dostala od babky. V nej bolo krásnym maminým písmom napísané : ,,Ak sa budeš držať Pravdy, nikdy nezablúdiš ". V tom atramente bolo toľko lásky, ťahy perom boli ako mamine ruky..zacítil som jej vôňu a na chvíľu začul jej hlas..hm Biblia..tam nejaký Exodus, tam zase Genezis. Nedal som ju nazad do krabice, ale nechal na stolíku v obývačke. Večer na ňu dopadalo svetlo z lampy a na sklenenom stolíku pôsobila ako starožitnosť. Hmmm...Boh... v knihe je Boh? To nie..Boh nie je ani v knihe, ani na nebesiach, Boh je...ale keď nie je, tak prečo sa stále pýtam že kde je??? A vôbec, prečo, prišiel otec, prečo som mu razom odpustil a prečo si radšej nepustím dévedéčko, ktoré mám od rána z požičovne? Prečo si neurobím večer ako každý iný ale namiesto toho tu sedím a premýšľam nad takýmito vecami? A vôbec..keby aj Boh existoval, asi by mi nemohol odpustiť všetky hlúposti, čo som narobil v živote. Dva týždne pred svadbou som sa vykašlal na snúbenicu, ponížil som ju strašným spôsobom. Každému dávam rád najavo, že mám na vrch. Ľudia v núdzi sú pre mňa darmožráči a neschopáci, ktorým sa nechce robiť. A vôbec..či to všetko je hriech..Do paroma, čo mi to stále behá po rozume??
Zapol som si film a po pár minútach zistil, že ide mimo mňa, nič nevnímam. Spomenul som si na svedectvo jedného človeka, ktoré som čítal na nete. Ten si povedal, že urobí pokus. So zavretými očami otvorí Bibliu a začne čítať. A ak ho tá veta presvedčí, uverí. Ak nie, už nikdy tú knihu nevezme do rúk. Opýtal sa nahlas: Existuje Boh? Otvoril knihu a prečítal si nejakú vetu, ktorá ho úplne odzbrojila. A dnes pracuje v nejakých misiách na Ukrajine. Uveril. Idem to teda skúsiť aj ja.
Teda Boh, ak si, tak chcem vedieť kde si, aký si a čo hovoríš na moje hriechy.
Y : No a čo?? Čo si tam našiel?
X : Otvoril som na strane, kde stál žalm 103 a tam bolo:

Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Nevyčíta nám ustavične naše chyby, ani sa nehnevá naveky.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.
Lebo ako vysoko je nebo od zeme, také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.

Y : (ticho)
X : (slza za slzou)
Y : Toto ťa presvedčilo??? Tomuto si uveril??? Veď sú to len slová..nič viac!!!
X : Áno , tomuto som uveril...