reklama

Akoby som mame z oka vypadla...

Spýtala som sa raz mojej mamy, aké to bolo, keď zistila, že ma čaká.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)


Bola už chorá na reumatoidnu artritídu. Moja mamička sa len usmiala a ticho dodala, že to bol napriek všetkým ťažkým okolnostiam úžasný pocit, ako u každej ženy, ktorá vie že čaká babätko a túži po ňom. Dodavalo jej to jedinečný zdroj energie a viery, že dokáže pre svoje dieťa aj zázraky. Samozrejme, prišli aj obavy, či budem zdravá a či je všetko tak, ako má byť. No láska a povzbudenie od môjho ocka a mojich súrodencov jej dodávali silu nielen vtedy, počas tehotenstva so mnou, ale sú jej stále veľkou oporou.
Mama vlastne netušila, či ide správnym smerom, veď to ani nikdy nemôžeme vedieť na sto percent. V každej náročnej chvíli však stojí pri nej manžel, vždy jej pomáha, podporí ju, keď to potrebuje. My, deti, určujeme zmysel jej života od samého začiatku. Celá rodina jej poskytuje nádej a silu, každy deň ísť o kúsok ďalej. Vyznala sa mi, že vnútornu rovnováhu v nej udržiava viera v Boha. 
Som najmladšia a od malička som bola doma pre všetkých rodinné slniečko. Postupne sa ukázalo, že i ja trpím na reumatoidnú artritídu. Najskôr to bol pre rodinu veľký šok. Ale rodičia to prijali hrdinsky. Stále však majú pocit, že ma musia chrániť. Možno to lepšie pochopím, keď vyrastiem, budem dospelá a budem mať svoje deti. Veď každý dobrý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie.

Choroba obrala moju mamu o veľa vecí... musela opustiť zamestnanie, zrieknuť sa športovania a mnohých iných aktivít. Reumatoidná artritída poznačí naozaj všetky sféry života človeka. Možno to vyznie zvláštne, ale choroba môže pomôcť postihnutým ľuďom duševne dozrieť. Nedá sa však vylúčiť ani opak. Moja mamina našťastie nadobudla optimistický pohľad na svet. Hovorieva mi, že nielen zdraví ľudia môžu byť úspešní. Život, ktorý máme od Boha, krásny a hodnotný u každého človeka bez výnimky.
Mama ma veľa naučila. Napríklad ľuďom, ktorí nás ľutujú, že máme toľko trápenia, s úsmevom vravieva: ,,Na reumu sa nezomiera. Ale každý, koho postihne, sa musí naučiť s ňou žiť.“ Niekedy však doľahne ťarcha choroby aj na ňu. Veď by to bolo zvláštne, ak by sa človek, ktorý musí denne prekonávať toľko bolesti, neustále usmieval.
Moja statočná mama aj mne občas prehovorí do duše a pripomína mi, že sa nesmiem nechať chorobou zväzovať a ani odťahovať od normálneho života. A preto mám veľa záľub. Snažím sa rozdávať radosť tam, kde to potrebujú. Stretávam sa s deťmi a pomáham na pastoračných stretnutiach. Rada sa venujem aj svojim kamarátom v škole alebo na rekondičných pobytoch.
Niekedy počujem, ako o mne ľudia hovoria: ,,Akoby mame z oka vypadla!“ To mi lichotí. Veď my dve máme mnoho spoločné a sme si navzájom veľmi blízke. Budem šťastná, ak nezostane iba pri vonkajšej podobe a našej diagnóze. Budem hrdá, ak sa mi raz podarí žiť taký duchovne nádherný a plný život, ako mojej krásnej, dobrej mame. 


Marianna Fučíková

Marianna Fučíková

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Nech ktokoľvek, koho príjmete, od vás odchádza lepší a šťastnejší. Buďte živým výrazom Božej dobroty: svojou tvárou, nežnosťou v očiach, láskou vo svojom úsmeve, priazňou vo vašom pozdrave."(Matka Tereza) Zoznam autorových rubrík:  prírodaMoje názory na svet, na život.príbehySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu