Už počas predcestovných príprav som sa dozvedel zopár faktov o Bahrajne. Jeho názov v preklade znamená krajina dvoch morí, ale v skutočnosti sa nejedná o moria medzi Saudskou Arábiou a Iránom. V minulosti sa totiž na tomto ostrove ľudia usadili preto lebo na viacerých miestach pod morom vyteká sladkovodný prameň. Takisto som to zažil na viacerých miestach v Ománe. Skutočný názov teda skôr opisuje miesto dvoch vôd a nie miesto dvoch morí. Bahrajn sa v minulosti živil hlavne perlo a rybolovom, tak ako vačšina krajín zálivu, kým sa perly nezačali produkovať synteticky. Obyvatelia sa s koženým vakom ponorili pod vodu a vytiahli ho plný pitnej vody. V Ománe sa odohrával podobný scenár, kedže počas doby ľadovej bolo pobrežie až o 200 kilometrov hlbšie v Arabskom mori ako v súčasnosti. Preto tam pramenilo veľa tokov, ktoré už sú dnes zaliate morom, ale pre našich predkov to bol dôvod na usadenie sa na okraji púšte. Na pár územiach Arabského poloostrova zasahoval už pravidelne Monzún, takže zrážok bolo dosť. Dnes sa tak deje iba v regiónoch Salalah v Ománe a Dhofar v Jemene.
Jeden z prameňov
Bahrain je takisto bývalou provinciou Iránu, preto je na jeho území pomerne veľká shíítska populácia. Napriek jej majoritnému podielu na obyvateľstve v krajine vládne minorita Sunitov podporovaná Saudskou Arábiou. Môj súkromný názor po viacerých rozhovoroch s moslimami z rôznych krajín je, že minimálne rozdiely vo viere Shiitov a Sunitov sú skôr zneužívané na politickú propagandu a reálne su skôr bojom o moc a vytváraním aktívnej politickej agendy ako o reálnom probléme. Niečo podobné možno v menšom rozmere zažíva aj Slovensko, kde sa rieši problém s naším susedom, ktorý riešia niektoré strany v oboch dotknútých krajinách ako ich politickú agendu ale v skutočnosti tam v súčasnosti medzi ľuďmi žiaden reálny problém neexistuje.
Vládca krajiny Hamad
Skutočný problém je moc, vplyv dôležitých rodín a korupcia. Na blízkom východe je za rodinu považované aj niekoľko tisícové združenie bratrancov a sesterníc z desiateho kolena, oni sa v tom proste vyznajú. V Bahraine môžte síce obdivovať lokálne krásy, ale to napätie vo vzduchu určite neujde vašej pozornosti, nedá sa to opísať v texte ani fotkami, musíte to proste zažiť.
Vstup do Bahrainu smerom z letiska
Mestské časti segregované od bohatých častí, ktoré maju vyvešané čierne vlajky a na múroch nápisy proti kraľovi Hamadovi. Ľudia v strede ostrova žijúci v stanoch na púšti, ktorí určite neujdú vašej pozornosti a to všetko len 25 kilometrov od bohatej Saudskej Arábie.
Grafity proti kráľovi
Po krátkej návšteve Manamy sme sa vybrali do vnútrozemia hľadať strom života. Áno, čítate správne. Strom života je strom uprostred púšte, ktorý tam rastie cez 400 rokov a nikto nevie odkiaľ berie vodu. Hovorí sa,že je to strom z rajskej záhrady ale historici tvrdia, že bol zasadený v strede pevnosti, ktorá bola postavená Dilmunskou civilizáciou pred pol tisícročím. Kým sme sa ale k nemu dostali, zablúdili sme uprostred veľmi industriálnej časti ostrova. Široko ďaleko sa tiahli zrhdzavené potrubia, ťažiarske zariadenia a všade navôkol bol cítiť vo vzduchu plyn. Popri potrubiach sa nachádzajú stanové mestečká, kde žijú ľudia. Pôvodne som si myslel, že v Bahraine sa nechodí cez vikendy na chaty do hôr, ale do stanov do púšte. Po rozhovore s domácimi som ale zistil, že tam býva určitá časť populácie z hore spomenutých dôvodov. V lete to musí byť pri vonkajšej teplote cez štyridsať stupňov celzia, ktorá neklesne ani po zotmení na nezaplatenie. Pri hľadaní nášho stromu sme sa viac krát stratili a nakoniec nás zachránilo požičané gps. Ani jedna naša mapa nebola správna, dokonca ani tá v navigácii, ale podľa nej sme vydedukovali kde asi sme a trošku štastia nás priviedlo na miesto, kde sa odohrávala aj časť filmu Princezná a Námorník.
Krajina centrálnej časti ostrova
Strom života
Večer prichádzame do Manamy a vyrážame do ulíc. Počas večere v nefajčiarskej časti si jeden hosť zapálil cigaretu, a keďže v arabských krajinách zálivu v službách poväčšinou robia Indovia a Filipínci, máloktorý si dovolí pri takomto porušení domácemu niečo povedať. Ak prídu o prácu, doma ich žiadna nečaká, a ak áno bude o ňu bojovať s masou nezamestnaných. Väčšinou sa celé rodiny skladajú aby mohol aspoň jeden člen rodiny ísť pracovať do Perzského zálivu, kedže aj keď pošlú domov len 50 EUR, je to pre ich rodiny doma obrovská pomoc. Smrad z cigariet začal prehlušovať celú miestnosť. Vzhľadom na to, že sa obsluha nemala k ničomu tak sme sa ozvali my s tým, že teda za toto si neplatíme a buď nech nás presadia alebo nech to vyriešia s domácim, čo drzo porušuje pravidlá. Okamžite prichádza čašník Bashir a zavedie nás do VIP salónika pre Arabov. Za závesmi sú ženy odhalené, upravené a v reproduktore sa ozýva „I am sexy and I know it" prípradne hity typu „I am your sugar baby". S otvorenými ústami zažívame kultúrny šok, ktorý len potvrdzuje našu teóriu, že sú to ľudia ako my. Spoločnosť ich tlačí do správania, ktoré neviem do akej miery je človeku prirodzené. Minimálne mi tam chýba možnoť voľby, aj keď konzervatizmus rešpektujem. Bashir sa nám poctivo venuje, osobne nám pripravil džús z čerstvého manga a prihovára sa nám hlbokým hlasom, zisťujúc odkiaľ sme. Slovensko ani Česká Republika nepomohla, ale Czechoslovakia áno (možno by sme mali obnoviť spoločnú obchodnú značku). Dozvedáme sa, že je zo štátu Kerala z juhu Indie. Pri zakladaní vačšiny štátov ako Katar, Bahrain a SAE práve tento indický štát uzatvoril s nimi dohodu o spolupráci takže veľká časť dnešného obyvateľstva je práve z Keraly. Dokonca v Spojených Arabských Emirátoch sa kedysi platilo indickými Rupiami. Bashir sa nám taktiež priznáva, že po večeroch chodí spievať do indického klubu v Maname, ktovie možno si ho raz niekto všimne a bude star Bolywoodu.
Veterná a piesočná Manama
Na druhý deň vyrážame k pobrežiu, vo vzduchu cítiť piesok a studený vietor, viditeľnosť je mizivá. Po hodinovej prechádzke navštevujeme kultúrny inštitút Ježiša Krista (ISA center) a mešitu v blízkom okolí. Moslimovia totiž v Jeziša veria, je to jeden z ich prorokov, ale neveria že bol boží syn. Mešita je otvorená, taká ako sme videli v Iráne, kedže kedysi nebola klimatizácia má svoju zimnú aj letnú časť.
Mešita v centre Manamy
Poobede zájdeme k opačnému pobrežiu k mostu Fahida, ktorý je dlhý 25 kilometrov a spája Saudskú Arábiu a Bahrain. Celý vikend prejdú po ňom húfy áut plné Saudov, ktorí sa idú zabaviť do Manamy, kde sú alkohol a iné neresti povolené. Miestami sme mali pocit, že to tam Saudi doslova vlastnia. Cestou naspäť do Manamy sa snažíme dostať k hlavnej bahrajnskej pevnosti, ale namiesto nej sa dostávame k štvrti, ktorá je posiata čiernymi vlajkami a zároveň sme aj my ostali posiaty pohľadmi miestnych, ktorí nám veľmi rýchlo naznačili, že sa máme otočiť. Tieto štvrte ako Ad Dariz, sú shiitske štvrte ktoré podporujú zvrhnutie kráľa Hamada a v žiadnom prípade sa do nich neodporúča chodiť.
Most do Saudskej Arábie
Ako alternatívu sme zvolili pevnosť Arad, ktorú postavili Portugalci v roku 1500. Pri pevnosti bolo parkovisko plné domácich, čo si hromadne ručne umývali autá, asi nejaký lokálny spôsob zabávy dospievajucej mládeže. Prichádzame na letisko, vraciame auto naspäť do požičovne a letíme domov. Lietadlo je plné etiópskych slúžiek, ktoré začínajú svoju púť v Emirátoch, Britov smerújucich na dovolenku, Rusov čo idú pozrieť rodiny do Dubaja, Indov vracajúcich sa domov z 10 mesačných kontraktov do Indie a Filipíncov čo idú po troch rokoch práce v hoteloch pozrieť rodiny v Manile. Britský párik sa snaží odhaliť náš jazyk, keďže Slovenčina im nič nehovorí, ale po chvíli presunie pozornosť na ďalší dialekt z tej krásnej vzorky ľudstva okolo nás. Každý v miestnosti má svoj pôvod, osud a príbeh z iného kúta našej planéty, a tá energia vytvára veľmi zaujímavý pocit, ktorý nazývame domov, planéta Zem.
Pevnosť Arad
Večerná panoráma Manamy
