Enkláva Musandam je jedno z území Ománu, ktorý si teritórium ponechal aj po Britskej kolonizácii. Dnes ma Omán tri územia, ktoré sa nazývaju Musandam, Madha a tzv. Veľký Omán, ktorý je veľkosťou pripomína Francúzsko.
Sultán Kábús a starobylá pevnosť chrániaca toto strategické územie
Západná časť Hormúzskej úžiny
Počas cesty do prístavu Khassab opúšťame Spojené Arabské Emiráty v emiráte Ras Al Khaimah. Priemysel a cementárne nechávame za sebou a prichádzame na hranicu kde vybavíme formality na vstup. Krajina sa z tej priemyselnej zásadne zmenila behom desiatich minút na riviéru lemujúcu val zo skalnatých hôr. V týchto horách je minimum vegetácie a fauny, takže namiesto spievajúceho lesa všade navôkol počut len zvuk mora a vetra narážajúceho na východny cíp skalnatých hôr Hajar. Vládne tu ukľudnujúca atmosféra, napriek tomu musíme pokračovat v ceste do prístavu Khasab, aby sme stihli posledné lode vyrážajúce do úžiny Hormúz.
Cesta v enkláve Musandam
Pobrežie smerom k prístavu Khasab
V prístave je už len pár lodí. Stretávame deduška Aliho, ktorý za nami uteká a ponúka nám hneď plavbu na svoje bárke za značne premrštenú sumu. Odmietame mu takú sumu zaplatiť a po menšom zjednávaní sa dohodneme na rozumnej cene, samozrejme musíme rešpektovať ponuku a dopyt, tak zdieľame loďku s indickou rodinou, ktorá nakoniec aj tak platila asi tretinu toho čo my. Darmo, vyjednávanie je celoživotné vzdelávanie.
Náš kapitán deduško Ali
Prvá časť našej plavby vedie do vstupných brán Musandamu, kde sa snažíme píštalkou prilákat tunajšie delfíny. V oblasti žijú aj žraloky veľrybie, ale vzhľadom na to, že tentokrát nemáme so sebou potápačskú výbavu, naše sústredenie je smerované na hľadanie delfínov. Po asi pol hodine si nás našli a urobili nám krátku šou a pár minút nás sprevádzali na rozlúčku. Chvíľami som mal pocit, že rozumejú nášmu jazyku a bol to nádherný súzvuk zvierat a človeka.
Delfíny
Naša loď pripláva k telegrafnému ostrovu a vystupujeme na jeho breh. Celý ostrov je obkolesený horami a človek sa cíti ako na pódiu v obrovskom divadle. Mám chuť zakričať a vypočuť si ten koncert ozveny, ktorá by určite došla možno až do Iránu. Na ostrove v minulosti pôsobilo viacero britských vojakov, ale po tom ako pár z nich spáchalo v totálnej izolácii a v neskutočnom teple samovraždu sa Británia rozhodla ostrov zavrieť a nájsť alternatívne riešenie spojenia so svetom. Dodnes tu možno nájst ruiny bývalej základne a zbytky dreva. Po krátkom kúpaní pokračujeme v ceste. Nachádzame dediny na upätí hôr Hajar, ktoré si získavajú vodu z podmorských sladkovodných prameňov. Po skalách lozia vysokohorské kozy a more na viacerých miestach doslova vrie obrovským počtom rýb. Náš kapitán deduško Ali nám rozpráva o svojich plavbách a o tom ako bol raz v živote v hlavnom meste Maskat, a aký to bol zážitok. Následne nám vysvetluje, že vo svojom voľnom čase chodí strieľať medvede do hôr. Na naše počudovanie nás presviedča, že naozaj medveď sa v regióne často vyskytuje a že ho tu vraj lovia všetci. Počuli sme aj o hyenách v Salalah a antilopách v Dhofare, ale o medveďoch ani slovo. Aj po napisaní na papier všetko vyzerá tak, že deduško naozaj trvá na svojich medveďoch, ktoré už asi vystrielal, kedže sme široko ďaleko o žiadnych nepočuli. Odchádzame v počudovaní o nových poznatkoch o lokálnej faune, až kým pri daľšom skúmaní na danú tému "medvede v Ománe" nezistujeme, že namiesto strielania medveďov by si Ali mohol precvičit svoju angličtinu pretože bird nie je bear.
Telegraph Island
Po návrate do prístavu Khasab, nasadáme do auta a nastáva prieskum vnútrozemia enklávy Musandam. Skaly, skaly všade navôkol skaly lemované farebnými a bielymi domčekmi obohnanými plotom, ktoré vytvárajú samostatné svety uprostred marťanskej krajiny. Púšť začína byť posiata trávou a nám je jasné, že sme na konci Arabskej púšte, kde sa svet už začína prispôsobovať Monzúnu a vetry Pasáty nechávame za sebou.
Horská fauna
p.s. Miestne umenie pri detských preliezkach a štít ktorý vraj chráni ženskú pleť pred lokálným krutým počasím. Vzhladom na to, že v minulosti nemali opalovacie krémy to znie celkom dôveryhodne.
