Omán sme prvýkrat navštívili v roku 2012 a pri dalšej príležitosti navštíviť túto krásnu krajinu rozhodnutie netrvalo dlho. Naše kroky viedli do regiónu Ad Dakhilyah.
Veľmi skoro po príchode sme si všimli, že Ománčania sú veľmi priateľskí a ochotní pomôcť. Tento fakt nám viackrát pomohol nájsť cestu k miestam, ktoré nie sú ani na mape. Veľa miestnych obyvateľov vám ochotne poradí, prípadne vás tam osobne zoberie a nezáleží na tom, či sa poznáte 30 sekúnd alebo niekoľko rokov.
Naša prvá zastávka bola hora Jabal Shams, ktorá sa pýši 1000 metrov hlbokou roklinou, prezývanou aj "Grand Canyon of Arabia". Cesta na vrchol trvá približne dve hodiny, síce na pár úsekoch sa to cestou nazvať ani nedá a bez 4x4 sa človek nezaobíde.
Jabal Shams
Na hore sa nachádzajú ľudia z kmeňa Bani Riyam, ktorí dodnes žijú tradičným spôsobom života. Prekvapením sú všadeprítomné divoké horské kozy. Obyvatelia si vedia dopestovať granátové jablká, marhule či broskyňe, napriek tomu, že o 2000 metrov nižšie zúri obrovská púšť Rub Al Kahli (Prázdny kút). Náhorná plošina im vytvorila mikrosvet stvorený pre život aj v takých na prvý dojem nehostinných podmienkach.
Usadlosť kmeňa Bani Ryam - Jabal Shams
Po nasledujúcej trojhodinovej ceste sme sa ocitli v meste Nizwa, ktoré "chráni"pevnosť vybudovaná v roku 1668. Je postavená na podzemnom prameni, obklopená datľovými farmami, takže aj v prípade obliehania mali vojaci dostatok vody a datľovej pasty na prežitie.
Pevnosť v Nizwe
Na druhý deň sme sa vybrali preskúmať susediacu horu Jabal Akhdar, ktorá je síce sestrou hory Jabal Shams, napriek tomu je úplne iná. Na prvý pohľad človeka zarazí dialnica švajčiarskeho typu, ktorá vedie skoro až na samotný vrch vo výške približne 2500 metrov nad morom. Domáci už nežijú svoj nomádsky život, ale jazdia vačšinou na SUV a majú všetky výdobytky modernej techniky. Vzhľadom na to, že tie dve hory sú od seba vzdialené 30 kilometrov je to neuveriteľný rozdiel.
Jabal Akhdar - Zelená hora - Minulosť
V minulosti sa v oblasti stavali vačšinou hlinené domy, avšak pri každom výdatnejšom daždi ich museli okamžite opravovať aby zabránili rozpadu. Dnes už majú domáci moderné domy, preto vačšina opustených domov podlieha klimatickým podmienkam a času.
Jabal Akhdar - Zelená hora 2013
Dnes sú typické ománske príbytky obohnané plotom, takže aj na púšti, ktorá tvorí prevažnú časť krajiny si domáci cielene vytvárajú svoj mikrosvet s malými políčkami. Tí majetnejší, samozrejme, so zeleným trávnikom. Po asi štyroch hodinách túlania sa po planine Al Sayiq sme usúdili, že vysoká nadmorská výška nám predsa len nerobí dobre, tak sme sa po porade s domácimi rozhodli skúsiť nájsť opustenú dedinu v Habibovom údolí - Wadi Bani Habib. Mali sme pred sebou už len tri hodiny svetla, takže sme sa nemohli netrafiť, ak sme ju chceli na vlastné oči vidieť. Na naše prekvapenie sme ale narazili len na koniec cesty. Unavený som vystúpil z auta s tým, že bádania a skúmania na dnes stačilo až kým sa za rohom neobjavili schody vedúce k nádhernému orechovému sadu. Zavlažovaný starobylým systémom Falaj a doplnený nádhernou scenériou s opustenou dedinou to bol krásny koniec našej krátkej výpravy na tieto dve hory v Ománe.
Dedina Wadi Bani Habib
