Hneď na úvod chcem upozorniť, že tento text obsahuje spam. Ak vás táto drobnosť neodradí, prosím čítajte ďalej.
Príbeh začína tam, kde hlavná hrdinka - Agneta našla paradoxne koniec. Jej život je v úvode zobrazený ako nudný, stereotypný a v istom zmysle bez možnosti zmeny. Každý deň je rovnaký, každý deň prináša len jednu vášeň, keď si hlavná hrdinka večer vezme francúzky syr a víno a vráti sa do izby. Tam si na počítači hľadá informácie o Francúzsku. Manžel pre jej vášeň nemá pochopenie a keď sa po vyhadzove z práce rozhodne odísť ako opatrovateľka do Francúzska, nepodporí ju.
Tu prichádza zásadný zvrat. Z nudného, uniformného a rutinou pretkaného života, v ktorom sa hlavná hrdinka snaží vyhovieť očakávaniam okolia sa Agneta odrazu ocitne v prostredí, kde nič také nie je. Je to nové, farebné a neobvyklé v mnohých ohľadoch. Dovolí Agnete otvoriť sa zo schránky, v ktorej žila dlhé roky uzatvorená.
Pri sledovaní tohto filmu sa mi stalo niečo nečakané. Zabudla som na to, že sledujem film. Spolu s hrdinkou som prežívala dej a skutočne ma to vtiahlo. Za obyčajným životom, sa skrýva mnoho vrstiev prežívania, osobného, zdieľaného, podporeného očakávaním zo strany kolegov, cudzích alebo aj blízkych. Je m'appelle Agneta túto paletu odkrýva vrstvu po vrstve, ale tak aby dej nepôsobil analyticky. Pripomína to namaľovaný obraz na ktorom vnímate jednotlivé farby a detaily, ale obdivujete aj krásu celku.
To čo mi vo filmoch často chýba je to obyčajné zobrazenie ľudskosti, ktorá sa nemusí nutne vychádzať z prežívanej tragédie, či dramatických alebo náročných vzťahov a psychologicky komplikovane zvládaných situácii. Rutina a stereotyp sú každodennou súčasťou života a v istom zmysle to nepredstavuje nič negatívne. Dovtedy pokiaľ sa zo stereotypu nestane väzenie, v ktorom sa sami uzatvárame.
Tento film ukazuje ako opäť ožiť, ako môže odvaha k zdanlivo malej zmene vrátiť životu zmysel, slobodu a pestrosť.
Slová sú len slová, môžu poskytnúť len určitý obraz o tom čo vidíme a prežívame. Preto vrelo doporučujem pozrieť si film Teší ma Agneta. Stojí za to.
