Narodila sa 28.8.1984 na Sibíri v Ťumene. Rodičia ju odmalička smerovali k športu a po behu na lyžiach zakotvila definitívne v biatlone. Keď mala šestnásť, získala svoju prvú medailu na svetovom fóre. Bolo to v talianskom Ridnaun-Val Ridanna na juniorských MS , keď pomohla vtedy ešte ruskej štafete k druhému miestu. Možno aj preto sa jej mladší brat Anton Šipulin rozhodol rovnako a tiež ľutovať nemusí. Patrí medzi najlepších biatlonistov súčasnosti. Je víťaz preteku Svetového Pohára v Anterselve a člen bronzovej štafety na olympiáde vo Vancouveri.
Až do roku 2006 pôsobila v ruskej reprezentácii. Dosahovala skvelé výsledky v IBU Cupe, občas sa predstavila aj vo svetovom pohári. Zlom prišiel, keď na jej narodil syn Jelisej. Ruská reprezentácia ku odmietla vziať späť, takže sa s manželom Danielom, kondičným trénerom, presťahovala na Slovensko. Tam ju s radosťou vzal pod svoje krídla Slovenský Biatlonový Zväz, vybavila si občianstvo a už jej nič nestálo v ceste reštartovať svoju biatlonovú kariéru v slovenských farbách.
V slovenských farbách
Po návrate z materskej sa zahrievala pomaly. Z piatich závodov Svetového pohára sa neumiestnila ani raz v prvej tridsiatke. Avšak prišlo na rad MS v Pyong-Changu a tam jej potenciál a chuť víťaziť nadobudol prvé kontúry. V šprinte skončila siedma, v stíhačke deviata a tieto výsledky jej dali právo štartovať v preteku s hromadným štartom. Počas celého závodu sa držala Oľgy Zaistevovej, dokonca urobili chyby na strelnici na rovnakej položke, ale nakoniec Ruska mala rýchlejšie nohy a Nasťu predbehla o sedem sekúnd. Spolu s nimi bežala aj Helena Ekholmová, ale tú už Kuzminová pred seba nepustila. Tento veľký výsledok, striebro z MS, ju definitívne zaradil medzi horúce favoritky na víťazstvá.
V ďalšej sezóne sa Nasťa dočkala aj prvého pódiového umiestnenia. V individuálnom závode v Pokljuke bola tretia, keď zabehla druhý najlepší bežecký čas. Ešte síce nevyhrala, ale prvý triumf prišiel v tom zatiaľ krajšom závode kariéry, vo Vancouveri.
Zlato a striebro vo Vancouveri
Na štarte šprintu devätnástych OH mala štartovné číslo 19, čo jej vyhovovalo, keďže vo Whistleri pršalo a trať sa postupom času výrazne spomaľovala. Prvý výstrel mimo, ale zvyšných deväť už Nasťa trafila presne a do cieľa prišla na priebežnom prvom mieste. Napriek tomu málo ľudí tušilo, že preteky vyhrá, keďže na trati boli mená ako Zaitsevová, Gregorinová a Neunerová, všetky mali sľubný čas. Najmä Nemka Kuzminovú mohla z prvého miesta zosadiť. Spravila „len" jednu chybu, ale mokrá trať ju pripravila o víťazstvo o 1,5 sekundy. Kuzminovej zlato vďaka najlepšiemu bežeckému času už nik nemohol odoprieť.
Od Nasti sa veľa čakalo aj v „stíhačke" veď do závodu vybiehala ako prvá. Počas celého závodu sa naťahovala o prvé miesto s Neunerovou, ale Nemka bola v cieli predsa len o dvanásť sekúnd rýchlejšia. Celú sezónu zakončila honorom Športovca roka 2010 na Slovensku.
V minulej sezóne si Kuzminová pripísala aj prvé víťazstvo vo Svetovom pohári, v šprinte v Hochfilzene, ku ktorému pridala aj triumf v „stíhačke" v Osle na koniec sezóny. Ozdobou bol bronz z MS v Khanty-Mansiysku v šprinte.
Tento rok Nasťa rozbehla nie veľmi šťastne, jej najlepším umiestnením je ôsma priečka hneď z prvého závodu z Oestersundu. Skvelú bežeckú formu si stále udržuje, ale problém je so streľbou. Zo šestnástich položiek odstrielala čisto iba štyri.
Snáď sa Nasti podarí tú streľbu vylepšiť a nech jej to na MS v Rupholdingu vypáli na nejakú medailu. Osobne jej veľmi držím palce.
