
Keď som bol malý, miloval som útok Gáborík-Hossa-Demitra. Zvlášť centra tejto elitnej trojice. Demitra sa nikdy nehral na veľkého frajera. Bol vzorný človek, otec, nikdy sa nepobil. Keď sa ho médiá po MS 2011 pýtali prečo ukončil kariéru, povedal: "Chcem sa venovať rodine". Viem, že hokej by aj tak hrával, ale je to obrovský počin, pretože reprezentácia pre neho veľa znamenala a keď sa mu dalo, vždy prišiel hrať. Nebol namyslený, pyšný potetovaný ako väčšina športovcov súčastnej doby, v jeho posledných rokoch chcel byť vzorom pre mladých. Nikdy nezabudnem na jeho super odpovede "Tak určite". On to vedel najlepšie.
... na druhej strane úplne voľný Palo Demitra...Góóóóól. Tak pri tejto vete a MS 2003 si ho vždy vybavím. Ako svojim gólom tri minúty pred koncom zápasu o tretie miesto háčikom zasunul puk pod betóny Vokouna a zavesil našim na krk bronzové medaily. Demitra mal potom veľkú smolu keď ho na ZOH v Turíne 2006 v štvrťfinále trafil nechtiac Jurčina a spôsobil mu tržnú ranu nad pravým okom. Trošku nižšie a zasiahlo by to oko a to by znamenalo možno koniec jeho kariéry. Našťastie dal sa do poriadku a ďalšiu olympiádu 2010 vo Vancouveri by sme si bez neho nemohli ani len predstaviť . Nezabudnuteľne sa tam predviedol nájazdom, ktorý zariadil víťazstvo nad Rusmi. To naštartovalo našu spanilú jazdu do semifinále. Tam sme prehrávali už 3:0 s domácimi Kanaďanmi, ale podarilo sa nám skorigovať skóre na rozdiel jediného gólu. Tlačili sme a desať sekúnd pred koncom sa Demitrovi naskytla šanca, ale kolega z jeho vtedajšieho klubu Vancouveru Canucks Roberto Luongo čaroval a gól z toho nebol. Potom bojoval aj v zápase o bronz, dal gól, ale všetci vieme ako to potom dopadlo.
Palo reprezentoval Slovensko na šiestich svetových šampionátov a troch olympiádach. Dvojkríž na hrudi mal 77-krát a skóroval v nich 27-krát. V NHL hrával za St. Loius, LA, Minnesotu a Vancouver. Na ľad nastúpil 847-krát a zaznamenal 768 kanadských bodov z toho 304-krát strelil gól. Nezabudneme ani na jeho pôsobenie v Dukle Trenčín počas lock-outu (2004-2005). Palo jednoducho potvrdil, že v sa Trenčíne rodia výnimočné osobnosti a on bol podľa mňa touto najvýraznejšou.
Palo, ostaneš vždy v našich spomienkach. Žiaden hokejový fanúšik si ťa nevymaže zo svojho srdca. Bol si správny kapitán. Odpočívaj v pokoji.
Na záver ešte pár odkazov na videá, ktorými si nás Palo získal.