Môj prvý deň v škole.

No čo, stáva sa!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Môj prvý deň v škole.

Ráno som sa zobudil pre mňa typickým spôsobom. Poznáte ten pocit, kedy neviete, či sa vám to sníva alebo je to naozaj. A budík zvoní. Tak som sa zrejme zobudil a presunul ho. Zanedlho som otvoril oči. Bol tam Vašek (môj spolubývajúci na byte). Nechcelo sa mi vstávať a tiež som chcel počkať kým odíde. Ani sám neviem prečo, asi sa mi dobre ležalo. Odišiel, a ja som vstal. Bolo 7:21 a potraviny otvárajú o 7:20 tak som sa osprchoval v našej krásnej kúpeľni, umyl zúbky, obliekol a vyšiel vonku, kde ma prebral ranný vzduch a vcelku pekný východ slnka. Neskôr som zistil, že vraj je 3,5 stupňa C. Zaujímavé, že mne v tričku a svetri nebola zima. V potravinách to bol bežný nákup - bagety, clever syrokrém, zelenina, saláma a dve minerálky.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prišiel som na byt, najedol som sa s Lukášom a potom som si zbalil veci do školy a vyšiel z bytu. Najskôr ma čakala návšteva banky. Banku otvárajú o 9:00. Ja som pred ňou stál o 8:35. Onedlho tam však bol riadne veľký dav ľudí. Asi som si vybral zlú pobočku. O deviatej sa dvere otvorili a ja som vbehol dnu za mojou tetou z banky. Povedal som, že chcem vyzdvihnúť kartu a aby mi nastavila SMS-ky pri prihlasovaní do iBankingu. Všetko som mal za pár minút spravené a 9:05 som si kráčal dole Šumavskou(ulica kde bývam) ku zastávke Šaliny (električka). Zastavil som sa v byte a odložil veci z banky. Cestou na zastávku som stretol Lukáša, ktorý tiež šiel z banky. Prenáška IAS(asemblery) mi začínala 10:00 a ja som celý natešený kráčal v dave ľudí po areáli Fakulty Informačných Technológií VÚT až do posluchárne E104. Vedel som, že tam je viacej prednáškových sál a v jednej je pán prednášajúci naživo a v ostatných to ide ako "priamy" prenos cez projektor. Vošiel som dnu, sadol si a zistil, že som v sále kde nie je prednášajúci. No čo, tomu sa vraví zákon schválnosti. Tak som si zapol notebook a zistil, že by sa mi hodil papier a pero. No čo, stáva sa. Potom nám pán doktor Filip Orság začal prednášať 3-hodinovú prednášku. Vedľa mňa si sadlo dievča. Bohužiaľ nie pre môj vonkajší vzhľad ale kvôli tomu, že tam bolo voľné miesto. Človek by si skôr pomyslel, že môj vzhľad ľudí odpudzuje, keď si predtým neprisadli. No čo, stáva sa. Prednáška mala úvod o všetkom na FIT(Fakulta Informačných Technológií - www.fit.vutbr.cz) a VÚT (Vysoké Učení Technické - www.vutbr.cz), čo som už zväčša poznal. Potom však prišli na rad samotné asemblery čo som už nepoznal. Najskôr to boli číslicové sústavy a prevody medzi nimi a bol som rád, že som všetko chápal a dokonca som si aj vypýtal papier a pero, tak som zapísal najneprehľadnejšiu stranu v mojom živote. Zistil som, že všade naokolo sú samí Slováci.

Skryť Vypnúť reklamu

Prednáška mala 5 minútovú prestávku. Jej koniec bol o 13:00, vtedy vyšlo z miestností asi tak 300 ľudí a všetci šli na obed do menzy. Tak som sa rozbehol a kľučkoval. Nešiel som spodkom cez prechod ale som využil svoj ISIC - otvoril si dvere a prešiel po lávke a utekal do menzy. Tam bol taký dlhý rad, že aj študenti, ktorý už sú na tej škole dlhšie krútili hlavou. Počkal som asi 20 minút v rade a potom som si zobral výborný obed - mäso s ananásom a hranolky a k tomu, aby som nemal výčitky, zeleninový šalát. Teta pri pokladni si zobrala 200Kc hodila mi to na ISIC a zároveň stiahla nejakých 35Kc a ja som si sadol sám ku stolu a naobedoval sa. Je to zaujímavý pocit, keď jete a celý čas pri vás ide rad ľudí a díva sa na vás ako jete. Ale čo už, stáva sa.

Skryť Vypnúť reklamu

Po obede som šiel na zástavku Štefánikovu aby som sa odviezol 67-kou do Tesca, prišiel som tam a zistil, že to je len jedna zastávka, pozrel som sa tým správnym smerom a videl som Tesco. Tak som tam šiel pešo. Tam som našiel Vodafone a za pár minút som už kráčal von ako zákazník Vodafonu s Divokou kartou. Vtipné bolo keď mi dal možnosť vybrať si číslo. Uvediem príklad vyberte si z týchto - 7708795438, 7726906173, 7793401258.

Prišiel som domov, spravil poriadok a počkal na Lukáša. Chceli sme spolu ísť do Ikey. Pozreli sme si bus a vyrazili tak akurát. Keď nám však zostával ešte poriadny kus cesty, tak sme zbadali, že autobus už ide na zastávku. Nebolo nám treba vravieť nič a rozbehli sme sa. Bežali sme rýchlo na roh ulice, doprava a pozdĺž celej ulice. Už sme boli blízko, keď začal odchádzať zo zastávky. No čo, stáva sa. Tak sme sa začali popri chytaní dychu smiať. Vtom mi napadlo, že skúsime nastúpiť, veď stál o 5 metrov ďalej na semafóre. Tak som sa rozbehol. Už-už som bol pri ňom, keď skočila zelená a ušiel mi pred nosom! NO ČO, STÁVA SA! Tak som sa vrátil na zastávku a zistili sme, že sme vlastne chceli ísť na ďalší. Počkali sme naň a po polhodine cesty sme vystúpili pri Ikey. Bolo 16:38 a vedeli sme, že o 18:00 začína, mne alebo Lukášovi numerické cvičenie IZP(základy programovania). Tak sme vbehli do Ikey a prebehli ňou celou až dolu, ku samoobslužnému skladu. Beh nám trval asi 20 minút. V sklade sme zistili, že nemáme čas, že sa radšej vrátime. Tak sme pozreli, čo kde je a šli sme von. Cestou sme si pri východe kúpili bezodný nápoj a hotdog, dokopyza 20 Kč. Bezodný znamená, že si môžete načapovať znova a znova čo len chcete. Pre Slováka je táto vec v Ikey ako stvorená! Napili sme sa obidvaja z bezodného nápoja a potom Lukášovi napadlo, že si ho odložíme, aby sme to už nabudúce mali určite zadarmo! No čo, stáva sa.

Skryť Vypnúť reklamu

Busom sme sa odviezli naspäť na Štefánikovu, odtiaľ ku bytu a tam po vymenení vecí hneď na Šumavskú, na šalinu. Ušla nám 1-ka, tak ostávala už len 6-ka. Vždy sme bežali na každý spoj, tak aj táto Šalina prišla pred nami a my sme ju museli dobehnúť. Vystúpili sme na našej zastávke - Semilasso a utekali do školy. Tam sme prešli do staršej časti a ku posluchárňam D105. Vedel som, že ja mám numerické cvičenia každý sudý týždeň a Lukáš, každý lichý týždeň. Spýtal som sa pána prednášajúceho aký je týždeň. Povedal, že lichý, tak šiel dnu Lukáš. Dnu však boli všade ľudia z mojej skupiny BIA a on je BIB. Bolo mu to čudné a tak vyšiel von a pozerali sme to na nete. Potom znovu vošiel dnu a zistil, že tento týždeň je sudý, takže mám prednášku ja. Tak som nechcel ísť tam do D105 ale vedel som, že mám prednášku s "priamym" prenosom aj v D0207, tak som zišiel nižšie a vošiel som do posluchárne, na tabuli bolo napísané - pokročilé komunikačné systémy. Našiel som si miesto, predral sa pomedzi ľudí a sadol si. Pomyslel som si, že meškám, že preto preberaú také divné veci. Obzeral som sa a nejako sa mi všetci zdali starší. Poklepal som chlapca, čo sedel vedľa a spýtal som ho aká je to prednáška a on, že pokročilé komunikačné systémy a ja, že aký je to predmet a on sa zasmial. Tak mi došlo, že som na prednáške pre študentov magisterského štúdia. Zdvihol som sa a vyšiel von. Cestou sa ma prednášajúci spýtal, že či sa vraj spletl a ja, že jo. Následne ma celá prednášková sála vyprevadila smiechom von. No čo, stáva sa!

Vyšiel som vyššie a vošiel do tej správnej sály. Tam som si našiel miesto a nemal som ani poňatia na koľko slide sme. Vedľa mňa sedel taký chlapec, čo sa celý čas rozprával sám so sebou a neustále niečo strojopisom písal. Bol desivý. Snažil som sa dávať pozor a celkom to aj šlo. Prednáška skončila okolo ôsmej večer. Vybehol som von v kraťasoch a šiel na Šalinu. Prišiel som domov, kde som sa konečne navečeral s Lukášom, ktorý bol na nákupe. Potom sme riešili školu chvíľku a potom som začal písať tento blog. Zajtra ráno vstávam o 5:30 a teraz je 0:22. No čo, stáva sa. Dobrú.

Martin Funiak

Martin Funiak

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som mladý človek, ktorý sa snaží žiť naplno. Mám rád počítačovú grafiku, futbal, fotografovanie ... ale najradšej mám čas stravený s kamarátmi. Študujem na VÚT v Brne - odbor IT. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Skryť Zatvoriť reklamu