Byť človekom...

Pre mnohých je život ťažký. Príliš ťažký. A predsa. Nevzdávajú sa. Ich vôľu prežiť môžeme ticho závidieť... Majú svoj svet, svoj život. Bezdomovci. "Okraj. Odpad. Ovoňaj. Odhrň. Obíď.   Odpáľ...! Naozaj?"

Nemysli, neargumentuj, nevyhováraj, neobchádzaj, necúvaj, nezatváraj... Počúvaj srdce, poslúchni srdce... Choď a urob, pomôž, povzbuď, pohlaď. Je taký a taký? Hmm... aký som ja? Som človekom. Aj On je človekom.
Som...... Je.....

Je dobrým človekom? Áno, nie.
Som dobrým človekom? ...

Nemá ti čo dať. Možno svoj nevrlý pohľad, možno svoje tiché poďakovanie, možno svoj úsmev, možno nadávku, možno obdiv... Možno sa preňho staneš prvým dobrým človekom. Nemá ti to ako splatiť. Zatiaľ. Možno si mu ukázal, akým byť, ako byť.

Bezdomovec. To nie je len ten kontajnerový človek, to nie je len ten špinavý ožran, to nie je len ten úbožiak. Čo ak je to niekto, kto je bezdomovcom vlastného srdca? Navonok mladý, úspešný, zabezpečený...bezdomovec lásky, pochopenia, uznania a pravého priateľstva.

Počúvaj srdce! "Choď a neobzeraj sa. Byť dobrým človekom je dobré. "