Dňa 28.februára 2025 sa v obci Sklené, kde žijeme konalo verejné obecné zastupiteľstvo, a po takmer dva a pol roku pôsobenia starostu a niektorých poslancov prerážame dno krízy hodnôt, pravdy a zdravého rozumu.
Naši zvolení predstavitelia – starosta a poslanci – dospeli do bodu, keď ich hlavným cieľom už nie je riešiť problémy občanov, ale udržať sa za každú cenu na výslní a v priazni verejnosti.
Namiesto zodpovedného spravovania obce sa sústreďujú na to, ako ustáť akýkoľvek škandál, prešľap či prejav vlastnej neschopnosti. Stačí im vyhrať rétorickú vojnu, presvedčiť samých seba, že ovládli priazeň verejnosti, a tým považujú problémy občanov za vyriešené – alebo rovno neexistujúce. Neuvedomujú si však, že takýmto prístupom neustále degradujú úroveň riadenia, rozhodovania a verejnej služby, ktorú by mali reprezentovať.
Jedna obálka
V 20. minúte záznamu z obecného zastupiteľstva v Sklenom sa dostávame k bodu týkajúcemu sa verejnej obchodnej súťaže. Obec sa rozhodla predať rozsiahly pozemok pri cintoríne developerovi za približne 150 tisíc Eur.
Poslankyňa Hammerová jemným hláskom oznámila, že pri otváraní obálok boli prítomní štyria poslanci. Hneď v nasledujúcej vete však dochádza k zaujímavej zmene – už sa nehovorí o „obálkach“, ale o jednej „obálke“. Áno, dobre čítate. Do súťaže sa prihlásil jediný záujemca, takže nebolo treba otvárať obálky – iba jednu jedinú. Najzávažnejší moment tejto diskusie prichádza, keď starosta Rišiaň vyhlasuje, že pri „otváraní obálok“ nebol prítomný. Opäť používa množné číslo, hoci obálka bola len jedna! Máme veriť, že si to starosta neuvedomuje? Alebo nás skutočne považuje za hlupákov? Je absurdné hovoriť o „otváraní obálok“, keď bola jedna. Jediný poslanec, ktorý hlasoval proti tejto fraške, bol poslanec Veselka.
Diskusia je dnes kritika
Na úvod diskusie zasadnutia zaznievajú pripomienky a návrhy, ktoré starosta nesplnil, hoci mu ich traja poslanci predložili už pred rokom. Predstavujú súhrn projektov, ktoré považujú za prioritné. V ostrom kontraste s témami, ktoré priamo ovplyvňujú každodenný život občanov – ako parkovacia politika, dopravné riešenia či označenie ciest – sa týmto otázkam venuje len okrajová pozornosť.
Celkový dojem zo stretnutia je jasný – hlavnou prioritou sú projekty, viditeľné zmeny, budovy a parky, ktoré sa dajú ľahko prezentovať ako úspech. Naproti tomu problémy občanov, sú doslova neviditeľné. Ako sa dá odprezentovať spokojnosť občana na takomto zasadnutí? Nijak. Havarijný stav infraštruktúry je očividný a hmatateľný, no kvalita života obyvateľov je abstraktná a ťažšie uchopiteľná.
Je ťažšie sa predbiehať v tom, kto sa pochváli spokojnosťou občana. A preto, neexistuje v rebríčku priorít vedenia obce. Na nás Sklenároch havarijný stav toho, čo odsúhlasili, napríklad aj v podobe parkovacej politiky nevidia. A tu ich záujem o občana končí úplne. Je to o všetko o tom, čo poslanci chcú a nedeje sa, pre ich popularitu.
Starosta Rišiaň s opovrhnutím a iróniou tvrdí o našich diskusiách na sociálnej sieti s ním v daných témach, že sú to telenovely. Pýta sa poslancov, či to sledujú.
Naši predstavitelia nám pekne dávajú najavo, kde sa nachádzajú ich občania. Naše starosti, otázky sú nepodstatné. Naše snaženie o diskusiu a spätná väzba pre nich je obťažujúca a smiešna.
Ak sú pre našich predstaviteľov naše príspevky a komentáre telenovela, nech si pozrú sami seba ešte raz na tomto zasadnutí.
Tu je celé video z OZ 28.2.2025
V rámci diskusie odznela aj informácia, že z predložených prioritných projektov sa realizovali len dva body, pričom zvyšné zostali nepovšimnuté. Kritika smerovaná voči starostovi v diskusii postupne narastá a je zrejmé, že skutočný dôvod napätia medzi poslancami a vedením obce sa ešte len naplno prejaví. A prišiel veľmi rýchlo.
Hladným po moci, niet pomoci
Pred takmer dva a pol rokom sa konali komunálne voľby, v ktorých si obyvatelia zvolili nové vedenie obce Sklené – starostu a päť poslancov. Hneď na prvom ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva boli vytvorené rôzne komisie, vrátane kultúrnej komisie, na ktorej čele sa ocitol poslanec Veselka.
O spôsobe organizovania kultúrnych podujatí a skupine ľudí, ktorú si okolo seba vybudoval tento poslanec, sme už viackrát písali. Upozorňovali sme na jeho osobnostné aj výkonové nedostatky, neschopnosť dodržiavať záväzky a správanie, ktoré nielenže nebolo hodné funkcie poslanca, a už vôbec nie kultúrneho predstaviteľa obce.
Po opakovanej kritike, článkoch, podnetoch na kontrolu a záveroch zo správy kontrolórky obce, sa na tomto zasadnutí OZ dozvedáme novinky. Starosta Rišiaň po deviatich mesiacoch od zverejnenia správy hlavnej kontrolórky (máj 2024), verejne hovorí, že poslanec Veselka už nie je plne zodpovedný za organizáciu kultúrnych podujatí a že už dávnejšie stratil jeho dôveru. Najväčšou ranou pre Veselku a trestom bolo, že mu starosta zobral kľúče od kultúrneho domu a kortešačky robí starosta, prípadne iné obecné organizácie.
Týmto sa sklenárske priority obecného zastupiteľstva prejavili naplno. Namiesto skutočného riešenia problémov sa tu hrá divadlo o tom, kto bude mať kontrolu nad kultúrnym domom a kto sa dostane na pomyselné výslnie a bude organizovať kortešačky. Je to predmetom diskusie posledných približne 40 minút. Poslankyňa Hammerová sa naplno prejaví ako “advokátka” poslanca Veselku a jeho skupinky. Odhalí osobné animozity a priepasť, ktorá pravdepodobne už trvá dlho medzi týmito pár poslancami a starostom.
Obeta a pomoc poslanca bez hmotnej zodpovednosti
V rámci diskusie, poslanec Veselka menuje veľmi závažné problémy. Sú to malichernosti ako to, že on chcel mať kulturák na starosti a iba pomôcť a odbremeniť starostu. Vraj čo by iné obce dali za to, keby mali takého predáka kultúry. Jeho slová prehlušuje energia, ktorá z neho ide. Urazené ego.
Starosta sa zjavne stráni komentovať tieto poslancove výlevy o tom, čo on všetko chcel a aký je neporiadok v kulturáku. Je na mieste konštatovať, že naozaj by bolo lepšie, keby si poslanec svoje nadbiehanie, ponúkanie sa a deklarovanú veľkú pomoc radšej nechal sám pre seba. Je zrejmé, že všetci, ktorí sa chcú akokoľvek podieľať na kultúrnych stretnutiach to dokážu aj bez neho. Navyše stále nechce pochopiť, že zákonnosť vyžaduje, aby mal hmotnú zodpovednosť. Toto len dokazuje, že spolupráca s Veselkom si vyžaduje extrémne náročnú dávku pozornosti, trpezlivosti, ostražitosti a času. A povedzme si otvorene, my tu nie sme v jasliach.
Zdôrazňovať svoju potrebnosť, schovávať to za poriadok, len dokazuje krátku pamäť poslanca Veselku.
Je dôležité si uvedomiť, že radšej prežijeme trošku prachu a pár odpadkov v kulturáku, a upraceme si to, keď to budeme potrebovať. Radi to vymeníme za to, že konečne máme pokoj od neustáleho cirkusu, konfliktov a nedôveryhodného finančného riadenia. Radi by sme predsedovi kultúry v Sklenom pripomenuli legendárnu vetu kontrolórky obce: Ja to neviem inak zahladiť.
Kulturák
Budova obecného domu slúži na organizovanie rôznych podujatí, osláv a prípravu občerstvenia, pričom je prirodzené, že každý si ich ušije na mieru podľa seba. Niektorí po sebe upracú dôkladnejšie ako iní. To je jednoducho súčasť života.
Hlavným cieľom kultúrneho domu je poskytovať ľuďom priestor na zážitky a spoločenské podujatia. Ak má niekto záujem o podujatie na vyššej úrovni, prirodzene si vyberie reštauráciu, alebo hotel. Obec zabezpečuje základné služby na štandardnej úrovni a nemusí suplovať predstavy jednotlivcov. Samozrejme, aj my by sme radi mali nový a moderný obecný dom, no musíme pracovať s tým, čo máme.
Fakt, že jeden človek má rád poriadok, ešte neznamená, že by mal automaticky vlastniť kľúče od kultúrneho domu. Ak má ktokoľvek chuť na upratovanie, môže sa jednoducho ponúknuť na pomoc a odbremeniť starostu, namiesto toho, aby si nárokoval výsadné postavenie. Feudálne predstavy poslanca sú jednoducho mylné.
Zmeny, o ktorých sa neinformuje. Prečo?
Predseda kultúry a starosta oznamujú, že v Sklenom došlo k zmenám v organizovaní kultúrnych podujatí, avšak chýbajú jasné vysvetlenia. Dokonca ani na starostových komunikačných kanáloch sa o týchto zmenách nehovorí. Dnes starosta hovorí, že sa dohodli, že za organizovanie kultúrnych podujatí zodpovedá starosta. Pýtam sa, aký zmysel má kultúrny predseda dnes?
Rozdeľovanie na "my" a "oni"
Najväčším problémom v diskusii na zastupiteľstve 28.februára je podľa poslankyne Hammerovej fakt, že sa starosta Rišiaň údajne snaží „rozdeliť“ kultúrnu komisiu a je zaujatý proti poslancovi Veselkovi. Pôsobí to tak, akoby poslankyňa bola ich advokátka. Spolu vytvorili nerozlučný tím, ktorý starosta svojimi krokmi narúša. Pri organizovaní podujatí vraj neoslovuje predsedu komisie Veselku, ale jednotlivých jej členov. Je proti poslancovi zaujatý, hovorí.
Predseda kultúry sa sťažuje, že len on jediný, keď chce organizovať kultúrnu akciu, musí sa to schváliť obecným zastupiteľstvom. Stále nepochopil, že komisia môže byť jedine poradný orgán. Obec organizuje akcie a má zodpovednosť zo zákona. Po správe kontrolórky je to logický krok.
Ego dvoch dotknutých poslancov je na tejto schôdzi natoľko otrasené, že sa z tejto situácie stáva nosná téma zasadnutia obecného zastupiteľstva. Dokonca starostovi pripisujú aj prisvojovanie ich “nápadov“. Máme tu opäť rozdeľovanie na my a oni.
Nepamatám si, že by táto poslankyňa tak horlivo a často obhajovala ktoréhokoľvek občana v Sklenom takto verejne a bojovala za neho. Či venovala čas akejkoľvek téme, akejkoľvek expertíze pre občanov tak horlivo, ako sa venuje Veselkovi a jeho výslniu, nedoceneniu a právu viesť kultúru po mnohých prešľapoch.
„Škandál“ okolo speváka; nápad storočia
Príkladom prisvojenia si nápadu zo strany starostu má byť podľa Veselku situácia, keď poslankyňa Hammerová poskytla starostovi kontakt na speváka, ktorého následne on objednal na akciu v Sklenom. Tento bežný organizačný krok sa zrazu prezentuje Veselka ako škandál, lebo to išlo mimo neho. Nemohol ho objednať on sám? Akoby samotný akt pozvania a zaplatenia speváka bolo jedinečné umelecké dielo, ktorého autorstvo patrí výlučne jednej osobe.
Ak by sme sa riadili touto logikou, kultúrna komisia by mala byť neustále oslavovaná za každé podujatie, bez ohľadu na to, kto ho reálne organizoval. Skutočne sa obecné zastupiteľstvo mení na frašku, kde sa viac diskutuje o zásluhách dvoch poslancov, než o skutočnej práci pre komunitu.
Kto má výhradné právo organizovať kultúru?
Ďalším „problémom“ bola starostova otázka adresovaná členke kultúrnej komisie Jane Dubnej – či sa bude konať karneval. Na prvý pohľad nevinný dotaz spustil vlnu reakcií. A pani Dubná pravdepodobne informovala Veselku, čím vznikol ďalší konflikt. Zdá sa, že členky komisie sú oddané len jednej osobe. Ak ich osloví starosta, nie je to pre nich dôvod na akciu pre Sklené. Všetko jednoducho musí ísť cez predsedu kultúry. Starosta je druhoradý.
Pravda je taká, že akékoľvek športové a záujmové skupiny, či iné, alebo sám starosta si dokážu svoje akcie urobiť sami, a nepotrebujú na to nič. Kultúrna komisia skutočne uverila svojej výnimočnosti a buduje tu dojem, že si na organizovanie podujatí v obci uplatňuje výhradné právo. Každý, kto sa pokúsi organizovať kultúrne podujatia mimo nej, sa stretáva s odmietavým postojom, útokmi.
Ak má niekto chuť robiť pre komunitu – organizovať podujatia, brigády či iné akcie – malo by mu byť jedno, kto je formálnym organizátorom. Buď sa pridám, alebo nie. Zdá sa, že v Sklenom to funguje inak. Tu ide o lojalitu. O to, kto stojí za kým, kto má právo organizovať a kto bude oslavovaný. Pripomína to divadelnú hru, kde sa nehodnotí samotné dielo, ale len to, kto je režisérom.
A tak tu máme hlbší problém – krízu hodnôt. Ľudia, ktorí deklarujú, že chcú pracovať pre dedinu, paradoxne robia všetko pre to, aby to bolo v prvom rade o nich. Nejde o spoločné dobro, ale o súťaž ega, rozdeľovanie. Kto viac zbožňuje toho správneho lídra? Kto preniesol viac slamiek trávy na brigáde? A hlavne – kto si za to zaslúži verejnú pochvalu.
Sklené sa stáva symbolom toho, ako sa z verejnej služby môže stať osobná vojna o uznanie. Inými slovami, začala sa hra o tróny. Kultúrny, mediálny, upratovací… starostovský.
Poriadok a majetok nás všetkých. “De tie peniaze stále idú?”
Predák kultúry sa dostáva do švungu, keď horlivo opisuje, že ho trápi neporiadok. Ako nie je majetok obce v poriadku a zdokumentovaný. Hovorí, že všetko je majetok nás všetkých, v obecnom dome aj všade naokolo. Toto bol aj môj argument v článkoch o jeho šafárení s majetkom. Argument poslanca je ľúbivý. Ak je to tak, ako poslanec hovorí, prečo mu tak vadí, že kľúče môže mať k dispozícii aj niekto iný? Keď všetko patrí nám všetkým? Prečo má mať kľúče len on? Tu mi to kritické myslenie neberie.
Je to tak, že všetko patrí nám všetkým, ale on chce vydeľovať, “kedy ako a čo”, a posudzovať a určovať štandard kulturáku. Poslanec podozrivo pokračuje prehlásením, že v obecnom dome sa vraj už nemajú konať kultúrne podujatia. Všetky vraj treba zrušiť. Kulturák je zrazu v tak havarijnom stave. Starosta pridáva argument, že nie sú na to finančné prostriedky.
A tu prichádza kognitívna búrka roka poslankyne Hammerovej. Pýta sa, že veď už toľko tých pozemkov sme predali, kde sú tie peniaze? Ale pre pána jána! Zadúša sa emotívne. Ja sa pýtam, kto to má vedieť ak nie ona, predsedníčka finančnej komisie.
Debata o obecnom dome sa posúva dobrým smerom vďaka konkrétnostiam a riešeniam poslanca Pagáča, ako by sa mohol sanovať svojpomocne obecný dom. Budova je podmývaná vodou. Svorne spolu všetci trvajú na tom, že obecný dom je priorita.
Výhovorky a protichodné postoje
Ani raz sme od starostu Rišiaňa nepočuli jednoduché a priame: Áno, ideme na to. Namiesto toho každú tému obkolesujú nekonečné bláboly a výhovorky. Aj keď pripustí, že niečo je prioritou a malo sa to riešiť, okamžite to zahltí slovami, ktoré v konečnom dôsledku občanom odkazujú jediné – všetko je problém a akcieschopnosť vedenia obce je nulová. A ako vždy, do hry vstupujú ročné obdobia – dokonalé alibi, prečo sa niečo nedá. Jednoducho naozaj cítiť priepasť medzi tým, čo sa starosta rozhodne robiť a tým, čo počuje od poslancov. Pravdepodobne si všetky práce chystá na posledný rok. Rok pred voľbami.
Poslankyňa Hammerová sa v 93. minúte oháňa silou svojho mandátu a požaduje, aby ich starosta počúval. No tu si dovolím nesúhlasiť. Jej mandát je pošramotený toľkými paradoxmi, že môže strácať akúkoľvek váhu pre jej voliča. Aj pre starostu. Výborným príkladom, protichodnosti jej slov a činov je, že hlasovala za odpredanie obecného pozemku developerovi a teda výstavbu nových domov. No zároveň jej prekážajú tzv. „prindúsi“ (prisťahovalci). Svojou kritikou, otázkami, výzvami, kontrolami všetko len kazíme.
Zdá sa, že poslankyňa nechápe samu seba. Práve vďaka aj jej zdvihnutej ruke, bude prisťahovalcov v Sklenom ešte viac. A medzi nimi sa môžu nájsť ľudia, ktorí sú bystrejší a múdrejší ako ona – s kritickým myslením, ktorí môžu nastaviť nekompromisné zrkadlo jej malosti a drzosti. Možno nebudú poznať miestne pomery do detailov, ale budú plnohodnotnými občanmi, ktorí si nenechajú diktovať malichernosti a osobné animozity miestnych mocipánov.
Alma mater
Kulturák “je moja Alma Mater”, hrdí sa poslanec Veselka. Ak ste praskli smiechom, tak nie ste sami. Už sme si mysleli, že predseda kultúry zvládne svoje poslancovanie na tejto schôdzi aspon na trojku, ale tu sme sa zosunuli opäť medzi jeho kognitívne nehody.
V dnešných časoch, jednoducho Alma Mater metaforicky označuje vysokú školu alebo univerzitu, v ktorej študent získal vzdelanie. Alma mater (z lat. Matka živiteľka) je pôvodne antické označenie pre Božiu Matku (častejšie označovanú ako Magna Mater, Veľká Matka).
Čo tým poslanec myslí, to netušíme. Ale pôsobí, ako generátor náhodných slov. Dáva nám vedieť, že miluje obecný dom akoby tam študoval vysokú školu? Poslanec však žiadnu nemá. Alebo ho obecný dom živil, ako matka živiteľka?
Dôvera sa získava, nevynucuje
Predseda kultúry si zamrmle v jeho prejave okrem iných emotívnych ponosov, že nedostal dôveru od starostu a zobral mu kľúče od kulturáku.
Radi by sme pripomenuli tomuto poslancovi s krátkou pamäťou, že dostal, a dostával dôveru a nie raz. Dostal dôveru aj v podobe tisíce EUR na organizáciu festivalu a nezarobil takmer nič. Ktorý z poslancov niekedy dostal takýto obnos na svoje prepáčte nerealistické sprostosti v Sklenom?
Radi by sme poslancovi dali do pozornosti fakt, že z tých peňazí, ktoré mal zarobiť kultúrnymi akciami, mohol financovať aj havarijný stav obecného domu. Nemusel by potom obviňovať okolie, že sa to už dávno malo spraviť. opäť tu vidno neschopnosť niesť zodpovednosť za vlastné konanie a šafárenie, a uvedomenie si aj svojich chýb a akcieschopnosti z jeho strany. Je to jednoducho postoj, ktorému nikto neuverí, aj keď sa bude stále odvolávať na jeho "Alma Mater".
Nižšie pripomíname graf akcií za predošlé obdobie. Zelený stĺpec je jediná akcia, ktorú neorganizoval predseda kultúrnej komisie.
Starostov trest
Jasné vysvetlenie, prečo predák kultúry stratil dôveru starostu pri organizovaní kultúrnych podujatí, je nevyhnutné pre procesy. Prečo tieto kľúčové informácie chýbajú v starostových týždňových zhrnutiach či videách? Ako a kedy sa zmenil postup, že z akcií organizovaných kultúrnou komisiou, sú akcie organizované obcou Sklené?
Ako môže starosta niesť zodpovednosť, keď sám porušoval s predsedom kultúry pravidlá? Kontrolórka obce Sklené jasne uviedla, že finančné riadenie bolo nedostatočné obcou Sklené– starosta spolu s predsedom kultúry rok a pol "šafárili" pri podujatiach. Ak by sme na to neupozornili, pokračovali by v tom.
Starosta je štatutár obce a musí sa vzdelávať v legislatíve. Preto nesie zodpovednosť aj on. Neznalosť zákona neospravedlňuje. Nie je spravodlivé “trestať” len jedného aktera pochybení. Čo na to ostatní poslanci, ktorí majú na starosti svoje komisie? Ako by dnes hlasovali, keby sme volili predsedu kultúrnej komisie?
Zo strany starostu tieto kroky môžu pôsobiť účelovo. Chce on rozdávať kvietky a poldecáky, pretože môže mať v poslancovi súpera do nastávajúcich volieb?
Starostove neustále znevažovanie mojej občianskej angažovanosti a spochybňovanie mojich otázok je paradoxné. Keď sa mu to hodilo, náš podnet na kontrolu a jej závery použil práve proti Veselkovi. Dnes sme v stave, keď závery tejto kontroly a naše články nakoniec využil starosta ako dôvod na odstavenie nášho predsedu kultúry. Na tomto obecnom zastupiteľstve sa odvoláva na môj článok a fakty z neho považuje za relevantné dôvody k zmenám.
Celá súčasná situácia jasne potvrdzuje netransparentné fungovanie kultúrnej komisie prostredníctvom konkrétnych krokov starostu. Považujeme za dôležité uviesť kompletný zoznam členov komisie, nakoľko sa predseda komisie neustále na nich všetkých odvoláva. K 1.januáru však odišla z tejto komisie p. Margita Pagáčová, preto tento zoznam zo stránky obce Sklené je neaktuálny. Ostatní členovia stále fungujú v rámci tejto skupinky. Komisia v Sklenom, avšak aj v iných obciach može byť maximálne poradným orgánom. Nie orgán, čo všetko organizuje a určuje.
Zdroj: www.sklene.eu
Krátka pamäť
Horlivosť Veselku na tejto schôdzi dokazuje jeho krátku pamäť. Naše predošlé články detailne opisujú skúsenosti, ktoré som zažila. Niekoľko mesiacov som bola svedkom tohto “kultúrneho” neporiadku, nedodržiavania procesov a predpisov, nehovoriac o komunikácii, šikane a vrieskaniu, ktoré som tu zažila. Na vulgárnych výstupoch a nadávkach opitého kultúrneho predsedu sa dodnes bavím.
Finančné prostriedky obce sa presúvali v obyčajnom sáčku u členky komisie Jany Dubnej, ktorá nebola poslankyňou a nemala podpísanú hmotnú zodpovednosť. Výdavky sa riešili spôsobom, pri ktorom poslanec mohol minúť obecné peniaze na čokoľvek bez akejkoľvek kontroly, čo potvrdila správa kontrolórky.
V skutočnosti išlo o úplný chaos vo finančnom riadení. Nie je tajomstvom, že nákup a predaj tovaru na zábavách bol umožnený priamo poslancovej rodine. Alkohol sa objednával cez jeho syna – zrejme preto, že v celom Sklenom sa nenašiel nikto iný, kto by to dokázal zabezpečiť. A podobných prípadov by sa dalo nájsť ešte mnoho. Viem, už sme o tom písali, ale zdá sa, že niektorým pamäť stále neslúži.
Čo je tvoje, to je moje a čo je moje, do toho ťa nič
Poslanci Hammerová a Veselka sa ku koncu zasadnutia zastupiteľstva úplne odtrhnú z reťaze a dávajú najavo vlastníctvo organizovania akýchkoľvek kultúrnych akcií. Určujú úroveň toho, čo je poriadok a čo je priorita. Poslankyňa hovorí starostovi, že on s jeho platom sa nemá venovať organizovaniu kultúry.
Logickosť prezentácie týchto poslancov opäť vôbec nedáva zmysel. Veď v minulosti neopakovali nič iné len to, že všetky akcie kultúry robia vo voľnom čase a zadarmo. A ako treba všetkým zúčastneným za to poďakovať. Pretože to ďakovali vlastne sebe a svojej skupinke. Ale teraz nám tvrdia, že starosta to byť nemôže so svojimi dobrovoľníkmi?
Pýtame sa v tomto kocúrkove, či starosta neorganizuje kultúrne akcie vo voľnom čase. Spolu s dobrovoľníkmi, po práci. Fakt, že sa starosta pridáva najmä cez víkend, keď sa tieto akcie dejú, je jeho dobrá vôľa, ale najmä prejavenie úcty k občanovi z titulu svojej funkcie. Je to presne tá dobrá vôľa, ktorú tu glorifikujeme pri členkách kultúrnej komisie, ostatných dobrovoľníkoch a poslanec Veselka to opakuje dva a pol roka.
Ale starostovi ďakovať nebudú, jeho chcú vypudiť.
Prednes o vydeľovvaní úloh starostovi si môžete pozrieť v podaní Kataríny Hammerovej vo videu:
Poslanci Veselka a Hammerová sa nebudú vyjadrovať na sociálnej sieti?
V rámci svojho prejavu a sebavedomého vystupovania k témam z prieskumu nám poslanec Veselka oznámil, že poslanci sa dohodli, že sa nebudú na sociálnych sieťach k ničomu vyjadrovať. Pritom sa pozorne obzeral okolo seba, akoby si chcel overiť reakcie.
Výnimočne hovorí pravdu – skutočne nenájdete jediný zmysluplný argument od Veselku ani od Hammerovej nikde v priestore debát na sociálnej sieti. Napriek tomu sa na facebooku objavujú príspevky, ktoré vzbudzujú otázku, či náhodou nereprezentujú práve týchto dvoch poslancov. Alebo je to náhoda?
Uvediem konkrétne 2 príklady. Po fašiangovej zábave, ktorú tento rok neorganizovala kultúrna komisia vedená Veselkom, ale miestni hasiči spolu s ďalšími dobrovoľníkmi, sa na sociálnej sieti objavila pozvánka na akciu. Krátko po tejto zábave pribudol kritický a útočný komentár, ktorý však záhadne zmizol. Hoci bol odstránený, jeho obsah sa medzi obyvateľmi dediny stále šíri.
Zdá sa, že niekoho veľmi zasiahlo, že fašiangovú zábavu organizovali hasiči, a zároveň ju považoval za „strašne zlú“. Kto za tým stojí? Má s tým niečo poslankyňa Hammerová? Poďme hľadať odpoveď – a to s faktami, ktoré majú Veselka a Hammerová tak radi.
Ako naznačujú verejne dostupné informácie, táto "zlá" fašiangová akcia evidentne trápi pani Karellovú – facebookovú priateľku poslankyne Hammerovej.
A tu vyvstáva niekoľko otázok.
Prečo práve pani Karellová tak ostro kritizuje akciu? A prečo jej poslankyňa Hammerová nenadáva do „prindúsov“ s tým, nech sa pakuje, keď sa jej nepáči?
Osobné útoky namiesto argumentov
S podobným útokom som sa v minulosti stretla aj ja – od neznámej slečny, zrejme je vo veku mladšej dcéry poslankyne Hammerovej. Je to náhoda, že útok prichádza od kamarátky poslankyne Hammerovej? Po kritických príspevkoch na sociálnej sieti som obdržala „hodnotenie“ od Hammerovej kamarátky, ktoré sa vymyká akejkoľvek zmysluplnej argumentácii.
Zoznam priateľov poslankyne Hammerovej na facebooku je verejne dostupný. Medzi nimi nájdete aj Zuzanu Harkabuzovú, ktorá sa rozhodla verejne hodnotiť mňa aj môjho muža – a to spôsobom, ktorý hovorí len o jej vlastnej úrovni. Nižšie si môžete prečítať všetko, čo kamarátka pani Hammerovej vykonštruovala o mne. Rada by som zdôraznila, že Zuzanu Harkabuzovú som nikdy v živote nestretla, nepoznám ju a rovnako ani ona nepozná mňa, keďže tu žijem len 4 roky a skutočne to nie je moja intelektuálna úroveň.
Pýtam sa, je to náhoda? Ak takéto reči poslankyňa Hammerová roznáša o iných ľuďoch, vypovedá najviac o nej samej. Nebudem však zachádzať do jej osobnej povesti – to nie je náš problém.
Skutočným problémom je, kam až úroveň verejnej diskusie v našej obci klesla. Ak dokážu toto robiť verejne, a na kameru, nevieme, čoho sú schopní v zákulisí?
Alebo už vieme?
Veselkovi a Hammerovej sa neprotirečí.
Naše články jasne dokazujú, že nemáme potrebu sa skrývať. Pani Harkabuzová klame o anonymných príspevkoch podľa ľubovôle – pravdepodobne preto, že sama vystupuje v mene niekoho iného? A majte na pamäti jednu vec: Veselkovi a Hammerovej sa neprotirečí.
Ak nám v budúcnosti opäť bude tvrdiť poslanec, či jeho “advokátka”, že sa dohodli nevyjadrovať na sociálnych sieťach, neľakajte sa. Nezúfajte. Možno sa nám všetkým stane náhoda a budeme vedieť, čo si naozaj myslí aspoň Hammerová… či jej priatelia.
Ako ďalej?
A ak by sme sa mali riadiť kultúrou a logikou poslankyne Hammerovej – ak sa predákovi kultúry nepáči, nech sa pakuje. A nech nám tu nekazí pravidlá.
Ak by sme sa mali riadiť mojou logikou, proces organizovania akcií a nakladania s peniazmi, majetkom či nápadmi, by mal byť jasne definovaný a transparentný. V rukách ľudí s hmotnou zodpovednosťou.
Základným princípom právneho štátu je právna istota. Ak nemáme zákon, či predpis, smernicu, nevieme ako postupovať, je tu priestor na porušovanie pravidiel. Preto považujem za nevyhnutné vypracovať pravidlá, ktorý stanoví povinnosti pre každého, kto organizovať akcie, alebo aj pomáhať s ich organizáciou (je možné, že ju už aj majú, naše šikovné dievčatá na úrade).
Skúsenosť, ktorú máme s predsedom kultúry, je mementom. Ukazuje, že takýto postup je potrebný. To že sa obhajuje, že veď nemá 15 rokov, a nepotrebuje nič spísané sú len slová a vieme ako v jeho prípade slovo neplatí. Ak bude v budúcnosti organizovať akcie aj on sám, či niekto iný, budeme mať všetky pravidlá a procesy presne spísané. Týmto spôsobom zúžime priestor na akékoľvek vybočenie z predpisov a zabezpečíme transparentnosť a rovnaké pravidlá pre všetkých.
Čo sa týka jeho komisie, inšpirovala by som sa praxou v iných obciach. Minimálne do budúcnosti. Na základe informácií z obecných stránok bývajú členmi komisií predovšetkým poslanci – zväčša traja poslanci a dvaja členovia z radov verejnosti.
V prípade Veselkovej súčasnej komisie by súčasní členovia mohli pokračovať v radoch aj iných dobrovoľníkov. Mohli by sa zapájať do organizovania jednotlivých akcií, avšak bez toho, aby boli priamo naviazaní na konkrétnu osobu či komisiu. Takto by sa vytvoril všestranný tím dobrovoľníkov, ktorí by mohli prispievať svojou pomocou tam, kde to bude práve potrebné. Ak chcú naozaj pracovať a pomáhať, môžu. Pre jediného obľubenca. Pre Sklené.
*Poznámka o spoluautorstve: Článok písala z veľkej časti Katarína Straková.
