Názory a fakty sú úplne iné, keď sú povedané na ulici, na úrade, prípadne napísané na klávesnici. Avšak len podľa starostu Rišiaňa.
Nie je nič smutnejšie ako keď máme pocit, že sme nevypočutí a vo svojich problémoch opustení. Keď sa snažíme o zlepšovanie a zdielanie skúseností a sme neustále zosmiešnovaní, ponižovaní, a atakovaní.
Nie je nič horšie ak sa cítime nerešpektovaní, zneúctení. Predvádzaná verbálna gymnastika a klamanie zo strany starostu Rišiaňa naberá také rozmery, že strácame pochybnosť o jeho schopnosti vyhodnotiť vhodnosť svojich myšlienkových pochodov navonok a zdieľať ich ako relevantné informácie.
Ako sa zdá, schéma útočenia zo strany starostu Rišiana naozaj už na čokoľvek sa ubrala do takej absurdnej dimenzie, ktorú môže zvládnuť naozaj iba pravidelné vyvracanie neprávd, bludov a domnienok prostredníctvom kritických článkov.
V ostatnom súhrne 15.7., toho, čo všetko narobil za týždeň (link), sa starosta Rišiaň opäť zameral na budovanie dojmu, ako len sa má on sám a chod obce zlepšovať, keď sú tu občania, ktorí mu nič nepovedia do očí, ale za klávesnicou sú úplne iní. Ale najmä, neposkytnú jedno jediné riešenie.
Máme to všetko v jeho rubrike “Slovo na záver.” Alebo nemáme? Pretože ja v tomto odseku nevidím jeden fakt, či konkrétnu informáciu.
Citujeme:
Slovo na záver: Na záver by som chcel spomenúť jednu zaujímavú situáciu z pondelka. Išiel som na bicykli spolu s mojím stredným dieťaťom a stretol som spoluobčana, ktorý na internete píše rôzne príspevky, v ktorých sa aj ma verejne „pýta“ na rôzne otázky. Keď som išiel okolo, tak som sa s ním dal do reči a rozprávali sme sa celkom dlho a žiadne otázky na chod obce, alebo na mňa nepadli. Takýchto stretnutí zažívam viac, kde jedna vec je písanie o mne až hlúposti a polopravdy a domnienky a druhá vec rozhovor naživo. Toto stretnutie mi len potvrdilo, že za klávesnicou je človek úplne iný, ako v reálnom živote a mnohokrát je človek len zle informovaný o tom druhom. Ako som spomínal mnohokrát, ja neberiem veci osobne. Aj ja som len človek a robím chyby, ale nie vedome a keď dostanem spätnú väzbu a môžem niečo napraviť, budem len rád, ale najlepšie by to bolo urobiť na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva alebo osobne. V sobotu bol medzinárodný deň hlavolamov a niekedy mám aj ja hlavolam, ako spraviť veci čo najlepšie, ale ten hlavolam nemá jedno jediné riešenie.
S miestom verbálneho prejavu sa mení samotný človek.
Po tom, ako sa starosta Rišiaň zbavil kultúrneho predáka poslanca Veselku sa zdá, že je to celkom nová schéma pozornosti, ktorú púta. Starosta nám začal podsúvať filozofiu, že keď k Vám na ulici príde na bicykli pred dom a vy niečo robíte okolo domu, máte ho okamžite informovať o tom, čo Vás trápi, čo ste mu napísali a debatovať s ním.
Náš najvyšší predstaviteľ si v “slove na záver” berie na paškál opäť niekoho nemenovaného, ako je už zvykom. Radi by sme sa chytili naozaj niečoho hmatateľného v jeho odseku, ale nič také tam nie je.
Je tam nemenovaný, s ktorým sa dal do reči. Ale kto sa s kým dal do reči? Oslovil starosta občana? Alebo občan starostu? O čom sa rozprávali, ak starosta tvrdí, že nepadla jedna otázka na neho, či na chod obce. Ak nepadla jedna otázka na chod obce, ako môže starosta razom konštatovať, že občan je len zle informovaný? Budí tu dojem, že on mu niečo vysvetlil, a zrazu s ním občan súhlasil? Ale o čom ho informoval?
Ťažký to hlavolam. Prepáčte, ale to nie je hlavolam. Toto sú jednoducho také tupé bludy, že my len naozaj dúfame, že toto spisuje starosta vo voľnom čase a na svojom počítači a nie v rámci pracovnej doby za naše peniaze a za použitia prostriedkov obce.
Nulová logika zo strany starostu
Rišiaň pokračuje zdieľaním zásadných a veľkých informácii. Vraj takýchto stretnutí zažíva viac. On sa nám vlastne chváli faktom, že ľudia sa prosto s ním odmietajú baviť z oči do očí v rozhovore, keď ho stretnú.
Opäť, presne koľko takýchto rozhovorov a s kým mal, to sa vôbec nedozvedáme. Razom už nemenuje ani nemenovaných. Na záver tejto ničoty sa dozvedáme ten najväčší výsledok jeho deduktívneho myslenia z tohto stretnutia. Jemu toto jedno stretnutie potvrdilo, že za klávesnicou je človek iný ako v reálnom živote. Aký prínos a fakt to má z úst tohto človeka, ktorý je na 4 roky starostom, je tragikomédia.
Starosta nejde príkladom, len prehlbuje konflikty
Prečo starosta sám neosloví spoluobčana a nepovie mu o tom, že zrazu je iný takto v reálnom živote ako za klávesnicou, a nehovorí o jeho problémoch a že teda prišiel urobiť prvý krok a sa s ním úprimne porozprávať. Porozprávať sa so spoluobčanom, lebo mu ako starostovi záleží na tom, čo si myslí a čo ho trápi. Namiesto toho, sám starosta sadá za klávesnicu a mení sa na niekoho iného? Prepáčte nadsázku, ale presne tak nám to vychádza. Opäť sa raz blisol v logickom myslení a v tom, ako ísť príkladom a meniť kultúru a správanie, na ktorú on sám poukazuje.
Hovorí nám, že vlastne on nám bude pravidelne spoza klávesnice samého seba opisovať ako činorodého, úprimného, dobrosrdečného, pravdovravného ľudomila. Skrátka je najlepší starosta. A stačí mu povedať, čo chceme a on sa môže zlepšovať.
Za jeho klávesnicou je presne všetko také idylické až spisuje filozofické úvahy o tom ako sa narobil za každý týždeň.
Avšak my ostatní, čo si za klávesnicou nielen myslíme o jeho skutočnom pôsobení a skutočných praktikách na pozícii starostu niečo celkom iné, tak my sme všetci falošní pokrytci a hovoríme vlastne úplne niečo iné. Nebodaj sa bojíme stretnutia s pánom starostom. Alebo najlepšie, sme len neinformovaní.
Ďakujeme opäť tomuto predstaviteľovi moci v Sklenom, že nám povedal, čo si onás myslí a o tom, že vlastne naše výtky a problémy sú mu ukradnuté, pretože najnovšie pozerá iba na to, ako a akým kanálom komunikujeme.
Je to naozaj tak hrôzostrašné, čo si dovoľuje tento najvyšší predstaviteľ moci, že sme sa rozhodli osloviť pána, ktorého sme okamžite spoznali v tomto príspevku starostu.
Skontaktovali sme sa s pánom Vladimírom Ondríkom, pretože sme jednoducho vedeli, že starosta Rišiaň píše o ňom. Nikto v tejto obci sa kriticky písomne nevyjadruje frekventovane tak ako my a on.
Pán Ondrík sa nám vyjadril stručne na slová v starostovom blogu:
“Načo by som mu niečo hovoril pri ceste na bicykli, keď tam nikto nie je. Lepšie je veci napísať, je to dokázateľné a dôveryhodnejšie, najmä overiteľné. Hlavne som o tom všetkom povedal poslancovi Pagáčovi, ktorý má tento úsek na starosti. On má obvod na starosti a on je na to.”
Starosta Rišiaň tu dokazuje, že je úplne jedno, či sa mu prihovoríte na bicykli, prídete na úrad, alebo on si Vás vyhliadne a Vy mu nepoviete všetko, čo si o jeho spravovaní obce myslíte, aj tak skončíte zle. Dobre vám bude iba, ak budete chváliť, a písať v jeho prospech. Vtedy mu písané slovo a príspevky na sociálnych sieťach vôbec nevadia.
Ukazovanie prstom
Pán starosta, radi by sme ti pripomenuli, že je to presne naopak. Verejný predstaviteľ má zniesť akúkoľvek formu kritiky, akúkoľvek formu chvály, pretože rôznorodosť charakterov a kvalít občanov je presne taká pestrofarebná ako medzi starostami. A nie vypisovať spoza klávesnice jedno a robiť druhé. A je jedno, či to bude listom, poštovým holubom, alebo na sociálnej sieti.
Spôsob komunikácie si má každý slobodu vybrať sám. Ani ty a ani starosta inej obce nie ste rovnakí a vyberáte si spôsoby aké vyhovujú Vám. Bohužiaľ. Žiadny zákon vám to neukladá.
Zo strany občana to platí rovnako. Máme tu slobodu slova. Nehovoriac o emóciách a rozpoložení, ktoré človek môže mať, keď je dopachtený niekde pri robote a pri plote. Z mojej skúsenosti určite žiadnu dôveru v nejaký neformálny rozhovor so starostom nemám. A viem aj prečo.
Sloboda slova
Ak sa starosta Rišiaň sťažuje na slobodu slova a názoru a to, ako a kde ho prezentuje, ten či onen občan, naozaj je to na zváženie zotrvania v takejto funkcii a nemrhať časom a peniazmi nás všetkých na jeho plat tým, že píše takéto primitívne veci. Kultúra vyjadrovania, rešpektu a pravdy ide v prvom rade od neho.
Stačí si pozrieť ako sa zachoval on a jeho poslanci v kritických situáciách. Presne preto ľudia volia spôsob úplne iný. Vôbec pre tieto skúsenosti nemáme záujem o komunikáciu priamu. Príklad z minulosti, a vysvetlenie prečo sa mi ako občanovi nechce ísť na úrad a OZ. (link na YT)
Sme sklamaní, cítime sa oklamaní, pretože sme to skúšali a nie raz a v dobrom. Neformálnym, aj formálnym rozhovorom na úrade. V našom prípade aj mailom.
Každý si je strojcom svojho šťastia a o politických predstaviteľoch ako je starosta Rišiaň to platí dvojnásobne. Ľudia jednoducho stratili dôveru v jednoduchý rozhovor s ním. Ľudia už ani na sociálnu sieť nepíšu radšej čo si myslia. Vieme to veľmi dobre.
A týmto by sa mal zaoberať. Prečo ľudia nemajú s ním chuť komunikovať a už vôbec k nemu nemajú dôveru.
Na záver
Starosta Rišiaň tvrdí, že kritici nemajú jediné riešenie. Ak by to tak aj bolo, myslíme si, že občan mu nemá žiadnu povinnosť dávať návod, ako riešiť všetko, či čokoľvek. Na to je tu predsta starosta a poslanci. Ak máme my hovoriť a dávať návody riešení, potom predsa starostu vôbec, ale vôbec nepotrebujeme.
A teda. Keďže starosta tvrdí, že nikto nemá jediné riešenie. Nižšie môžete vidieť fotku z konverzácie spred roka, kedy moja žena Katka napísala do skupiny kultúry a športu a poslala link na kino, ktoré dnes tak pán starosta propaguje. A sme veľmi radi, že má u jeho skupinky obdivovateľov veľký úspech. A dúfame, že ešte aj dlho bude mať.
Mimochodom pri stretnutiach sme so starostom o týchto veciach nie raz hovorili. O premietaní športových prenosov (futbal, MS v hokeji) či už na velkom plátne (alebo nafukovacom kine), o zisťovaní záujmu medzi občanmi prostredníctvom prieskumov. Presne pri tých stretnutiach, ktoré si určite dnes už nepamätá. Určite je schopný ich aj poprieť. Dostal informácie vrátane podnetov a závažných podozrení a porušení. Tiež sme ho upozornili na jeho neslušné správanie, nekultúrnu komunikáciu.
Presne preto považujeme jeho príspevok o komunikácii za vyslovene účelové klamstvo, frašku a vykrúcanie sa. Je úplne zbytočné niečo starostovi hovoriť v tomto bode. Čokoľvek poviete dobré, ukradne to a prezentuje za svoje. Ostatné poprie, že neexistuje. Pokial nie ste vyvolený, skončíte na okraji tejto “spoločnosti”. Či to nie je v našom prípade aj lepšie na tomto okraji byť, je naozaj otázka na mieste.
Ale pre Vás, ktorí skutočne potrebujete nejakú službu zo strany obce, pokiaľ nie ste zo skupiny dôchodcov, mnohopočetnej rodinky, prípadne futbalového klubu, teda skupinky, ktoré mu prinesú kopu hlasov… Radšej sa dobre obzerajte a buďte pripravení! Možno sa blíži nejaký ten bicykel….
Sklené, my ťa počujeme. A je nám jedno odkiaľ a ako príde tvoj hlas. Počujeme ho. A počujeme ho radi.
Link v texte správy smeruje na nákup tohto kina
Poznámka o spoluautorstve. Tento článok z veľkej časti písala Katarína Straková.
