Jedno slovo v zákone môže spôsobiť mnohé. Niekedy ide iba o trápnu chybu, vďaka ktorej dostanú mamičky takmer 5 000 eurovú materskú. Smutnejším prípadom je, keď kvôli jednému slovu si časť populácie pracujúca s ekonomickými zákonmi trhá vlasy a šťavnato nadáva, prípadne rezignovane mieša kávu. Takým je aj jedna zo zmien v poslednej novele zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý je minimálne od vstupu SR do EÚ na úrovni logického hlavolamu, v ktorého vykladaní sa predbiehajú teológovia a princovia z rôznych kútov kráľovstva.
Konkrétne ide o ustanovenia § 19 týkajúce sa vzniku daňovej povinnosti pri opakovanom a čiastkovom dodaní služby. Pod pojmom „čiastkové alebo opakované dodanie" ide, ľudovo povedané, o rovnaké plnenia, resp. služby fakturované jedenkrát mesačne či ročne rovnakou sumou, napr. nájomné, lízing či ochrana objektov.
Doterajšie znenie § 19 ods. 3 bolo :
„ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy, považuje sa tovar alebo služba za dodaný najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje..."
Znenie platné od 1.1.2010 vyzerá takto:
„Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje ..."
Takmer rovnaké, ale chýba len jedno slovíčko: „najneskôr". Teda dátumom dodania teda nie je ktorýkoľvek deň relevantného obdobia (prvý, druhý či posledný), ale len a len ten posledný. V zmysle tejto zmeny už (povedzme) nájomné za uskutočnený prenájom na daný mesiac nemôžete fakturovať vopred, na začiatku mesiaca či v jeho priebehu, ale len na jeho konci či po jeho skončení.
V praxi to znamená asi toto:
Nájomcovi musí prenajímateľ na začiatku mesiaca vystaviť tzv. „neostrú" zálohovú faktúru. To je prvý doklad. Potom si musí počkať na deň, keď odberateľ zálohovú faktúru uhradí a ustriehnuť 15 dní, do ktorých musí vystaviť ostrú zálohovú faktúru, t.j. daňový doklad k uhradenej zálohe - plnohodnotný daňový doklad, ktorý vstupuje do daňovej povinnosti k DPH. A na konci mesiaca, v ten posledný deň, ktorý je v zmysle aktuálneho znenia už jediný možný dátum dodania služby, vystaviť tzv. ostrú vyúčtovaciu faktúru, ktorá vlastne fakturuje to nájomné. V rámci nej je navyše potrebné odpočítať jednak daňový doklad, jednak neostrú úhradu prvej zálohovej faktúry. V konečnom dôsledku to činí pri jednom odberateľovi/nájomcovi až 3 faktúry mesačne namiesto pôvodnej jednej, v mesiaci, v ktorého priebehu je potrebné striehnuť na úhradu a na ktorého konci odpočítavať základ dane, daň i celkovú sumu, aby to dokopy dávalo zmysluplný celok bez pokút. Pri viacerých nájomcoch - mnoho firiem prenajíma nehnuteľnosti, majetok či poskytuje iné služby niekoľkým desiatkám či stovkám nájomcov - to radikálne zvýši objem a náročnosť práce. Väčšie spoločnosti musia zvýšiť minimálne náklady na IT riešenia.
Samozrejme, fakturáciu za daný mesiac môžete presunúť na mesiac nasledujúci. Vtedy sa naozaj vyhnete celej tortúre a vystavíte len jednu jednoduchú faktúru. Ale: skúste presvedčiť svojho šéfa, nech peniaze, ktoré doteraz fakturoval vopred, pýta o mesiac neskôr, z dôvodu, že vám to komplikuje prácu. Komu sa to podarí, má u mňa poldeci.
Zložitosť hrozí nielen na výstupe, ale aj na vstupe. Ak firma, ktorá si chce uplatniť odpočet DPH pri nákupe od svojich dodávateľov, obdrží nesprávne vystavený doklad - tj nedodržaný postup so správnymi dátumami a sumami - nemôže si v zmysle zákona o DPH uplatniť odpočet DPH. Prípade riskuje pokutu. Účtovník musí teda - minimálne počas zmätku v prvých mesiacoch účinnosti novely -kontaktovať dodávateľov, resp. ich zodpovedných pracovníkov a v mnohých prípadoch im pravdepodobne dávať prednášku - práca, ktorá si vyžaduje nadpozemský čas, anjelskú trpezlivosť a vôľu odolať guľke do hlavy.
Po preskenovaní reakcií odbornej verejnosti to vyzerá, že nejde bohužiaľ o nedorozumenie, ale o zámer. Niektoré IT spoločnosti, zaoberajúce sa výrobou ekonomického softvéru, na to svojich klientov už dávnejšie pripravovali - oni však nie sú tí, ktorých to nejako extra serie, práve naopak. Smútok, hnev a rezignácia vládne aj v odborných diskusných fórach - v tých pozitívnejších prípadoch je časť diskutujúcich zaťato odhodlaná nový postup či aspoň niektoré jeho etapy odignorovať a urobiť si to po svojom. Jediné, čo však asi docielia, sú pokuty pre ich zamestnávateľov a vyššie spomínaný chaos u ich odberateľov.
S kolegami sme si smutne uvedomili, že ide pravdepodobne o úmysel moci - či už božskej európskej alebo našej lokálnej - zvýšiť objem práce na ekonomických oddeleniach a tým stimulovať chlebodarcov k zamestnaniu nových síl a s plnou revolučnou vervou tak v krízovom období bojovať s nezamestnanosťou. Lenže tí, ktorí reálne na takýchto oddeleniach pracujú, prípadne tí, ktorí ich platia, vedia, že práve v kríze neprijme nikto práve z takéhoto hlúpeho dôvodu nových ľudí a že si to po večeroch odskáču tí pôvodní v pôvodnom počte. A že zákony pre podnikateľov a účtovníkov navrhujú ľudia, ktorí v by v reálnom podnikaní možno umreli od hladu resp. pozíciu ekonóma by riešili hlavičkou z dvanásteho poschodia.
A my, včeličky, si ešte môžeme rozmyslieť či skočíme alebo budeme ďalej do rytmu škrípať zubami.
P.S.
Novela toho prináša viac, okrem iného aj jedno pozitívum. Od 1.1.2010 si podnikateľ môže odpočítať DPH už nielen pri kúpe nákladného automobilu, ale aj automobilu osobného. Špekulácie, ako túto nespravodlivosť obísť, keď si chce podnikateľ kúpiť auto, aké potrebujete, už prestávajú byť aktuálne.
