Taký je aj prípad mimoriadneho a vonkoncom nečakaného darčeka, obdržaného úplne náhodne počas stretnutia na ešte predvianočnej košickej ulici. Katka Džunková je mladý literárny talent, poznám ju z literárnych súťaží, ktoré už mnoho rokov suverénne vyhráva. Iní ju možno poznajú z jej blogu, roky čítaného a oceňovaného, v ktorom originálne podáva zážitky zo života a svojský pohľad na svet, v poslednom čase najmä v cestopisnom šate.
Katkina debutová zbierka básní sa volá Palica brata a palica slnka. To je ten darček a mám v ňom aj venovanie:)
Povinné bifľovačky mihálikov, kostrov a ďalších nešťastníkov na strednej škole, rovnako kontraproduktívne ako celá povinná výučba literatúry, zabezpečili slušnú nepriepustnosť hlbších významov poetických textov či averziu k akejkoľvek snahe ich hľadať. Napriek tomu minimálne čosi oceniť a rozpoznať viem. Originálne obrazy a pohľady, ktoré len tak hocikde „k mání" nie sú a už vôbec ich my, obyčajní ľudia, nevidíme a nenachádzame:
Na konci leta
plaché zimné deti
neprichádzali na to,
ako naspäť pripevniť na kríky jeseň
Či:
Popri ceste
stáli zástupy
orechov ako pútnikov
sadených ešte v dejinách molí
na dlhom plášti
cisára pána.
Vlak okolo prechádzal pokojne
v nemom úžase
nad tichom,
o ktoré prosili
ružovou dušou čerešne
a srnky kráčajúce po kolená
po lúčnom mori.
Alebo:
Ešte trvá leto
a hruškám už vyšli
čierne pehy
z hanby nad ľuďmi
A ešte trochu:
(...)
hodil doprostred rieky kameň.
Odvtedy sa rieke zdalo,
akoby jej na tom mieste
uviazali kravatu -
po každom daždi
mala hnedé vlasy,
v lete chcela vystúpiť
bližšie k ľuďom,
ale až v decembri
im pod ľadom
videla do tváre.
Toľko chuťovky, vytrhnuté z omnoho prepracovanejšieho, komplikovanejšieho a mnohorozmerného kontextu, do ktorého sa nemienim púšťať - jednak pre moju nízku mieru fundovanosti, jednak pre vlastný odlišný pohľad na niektoré témy a rozmery. V básňach je veru čo objavovať a obdivovať, najmä pre tých, čo ich oceniť vedia. Knihe by sa zišiel príťažlivejší dizajn a bez diskusie aj nejaké to promo, ale to sa asi od vydavateľa čakáme márne. Čo je už iná téma. Ale keď si na vlastnom blogu nerobí reklamu aspoň sama autorka :), tak aspoň toľko.
