Dramaturgia je mnohokrát tiež fajn. Myslím najmä vsuvky typu Another Brick in the Wall (veľmi pekné), tematické kolá, rockové, tanečné, pocty umelcom a podobne. Až na tých poctených umelcov. Neviem či Československo vo svojej pop histórii umelcov fakt nemá z čoho vyberať alebo sme takí blbí, že žerieme tých, ktorí si to zase až tak nezaslúžia.
S diskutabilnými výnimkami (Muller či Lucie) ide totiž v kolách „venovaných niekomu" výlučne o ohrievanie polievočky umelcov patriacich minimálne mentálne do bývalého režimu, umelcov, ktorí pre svoju slávu hrali papalášom v ZSSR i v ČSSR. Postavenie týchto pár vyvolených bolo defacto monopolné - nevyplynulo teda zo širokej konkurencie, ale bolo odmenou za postoj, teda, že práve títo nemali problém s ničím, čo sa vtedy dialo či to prípadne dokázali podľa potreby vychváliť. Inými slovami robili hudbu, ktorá nebúri, texty, aké boli želané, nehecovali davy a nehovorili to, čo si myslia, ale čo sa hovoriť malo. Skrátka vzory. Nepochopiteľnou súčasťou dramaturgie superstarovských pôct býva, že všetci vrátane moderátorov a súťažiacich, im ich slávu ospievavajú a pchajú sa im do zadku, aby sa už naozaj cítili ako nesmrteľné kamenné legendy, so slávou ktorých nepohne už nič. Jediný, kto prejavil názor, bol údajne Chodúr, za čo od médií poriadne dostal a musel to online vziať späť.
Najnovšie sa od lásky k sebe takmer zjedol v priamom prenose Meky. Čo je ešte celkom sympatický chlapík, vďaka ktorého efemáckym reláciám poznám kopec kvalitnej hudby. Boli tam však aj Kája, Michal David, podľa ktorého ľudia, čo za oných čias sedeli v base, si za to môžu sami, či Vondráčková, ktorá sa toť nedávno pre obyčajné peniaze súdila so svojou niekdajšou parťáčkou Kubišovou. Akurát že rozdiel medzi nimi je ten, že Kubišová de facto poslala komunistov do zadku a potom si dvadsať rokov nezaspievala a živila sa akousi prácou v továrni, kdežto tá druhá naďalej hrala za veľké peniaze súdruhom. Mimochodom, prečo nemôže byť (aj niekedy v budúcnosti) niektoré kolo venované napríklad Marte?
Asi sme takí. Asi by sa s osobnosťou tohto typu na rozdiel od tých ostatných z nejakých príčin nedokážal identifikovať dav. Nie je dostatočne masová či ľudia s názorom sa do dramaturgie asi fakt nehodia. Superstar však celkom dobre zviditeľňuje svetovo uznávaných, no v našich končinách, najmä mladšej väčšine málo známych - teda menšinových - umelcov, akými sú Leonard Cohen, Pink Floyd či Tom Jones. A keby sme to už chceli posunúť z tej temnej doby bližšie k súčasnosti, aj v novšej dobe je možné nájsť známe popstars z oboch krajín, okolo ktorých by sa retrokolá mohli točiť - Tublatanka, Team a Habera, Lucie Bílá či povedzme No-Name. Tak prečo tie československé mamuty?
PS rok 2011 vyhral Košičan, ta tešíme sa všetci:)
A nech ďalej žije Siempre!
