Keď poľský režisér Krysztof Kieslowski dokončil túto famóznu trojfarebnú trilógiu, vyhlásil údajne, že sa už cíti vyčerpaný a nemá čo viac povedať, a zomrel. Síce netuším, čo majú tieto dve udalosti naozaj spoločné, no tak trochu pripomínajú náhodné a spletité príbehy jeho hrdinov. V rámci utorkového cyklu klubových filmov odvysielala minulý týždeň STV jeho "Amatéra" – príbeh človeka, pri ktorom sa dá celkom pochopiť, čo znamená slávny výraz pre poľský film tých čias “kino morálneho nepokoja”. Ďalší film "Náhoda" pokračuje v trende – opäť ukazuje mladého človeka, ktorého osud sa odvinie od banálnej náhodnej dostihnutia vlaku. Či už sa angažuje v straníckej politike, bude proti nej bojovať ako disident alebo sa o nič nebude starať, pred niektorými udalosťami nemôže ujsť. V oboch dostali šancu na herecký koncert vtedy ešte mladí, dnes už slávni poľskí herci - v prvom z nich Jerzy Stuhr, v druhom Boguslaw Linda. V osemdesiatych rokoch začal Kieslowski spolupracovať s hudobným skladateľom Zbigniewom Preisnerom a výsledkom bol televízny cyklus Dekalóg. Desať krátkych filmov na témy desatora opäť stavajú jeho hrdinov pred dilemy, pred ktorými sa nedá ujsť. Dva z nich v predĺženej podobe obleteli festivaly i kiná – “Krátky film o láske” hovorí o strete lásky povrchne fyzickej a lásky detsky úprimnej a “Krátky film o zabíjaní” je svojskou kritikou trestu smrti.
Preisnerova hudba vynikla najmä pri vrchole – pôsobivý “Dvojitý život Veroniky” o zvláštnom prelínaní životov dvoch žien v dvoch krajinách (v dvojúlohe Irene Jacob) je už francúzsko-poľskou koprodukciou - a stala sa samostatným a predávaným hudobným dielom. No a – "Tri farby". Keď som prvýkrát videl "Modrú", ani som nežmurkol. Príbeh ženy, ktorá po smrti manžela a dcéry uniká pred všetkými ľudskými vzťahmi, aby nakoniec zistila, že sa to nedá, sa síce dá povedať aj v takejto polvete, no predsa o ňom Kieslowski nakrútil celý film, pri ktorom však nie je ani mihnutie okom navyše. V o niečo veselšej poľskej časti venovanom farbe "Bielej" sa s Jacekom v Paríži rozvádza jeho manželka a on cestuje do rodného Poľska, aby zázračne zbohatol a zosnoval plán, ako mať Dominique navždy pri sebe. Vo švajčiarskej "Červenej" – príbehu o schádzaní a rozchádzaní sa – sa nakoniec príbehy troch párov z troch príbehov pretnú – síce trochu umelo, no akosi by sme sa hnevali, keby sa tak nestalo. Je to Kieslowski, a vtedy, v tom kine, si zaslúžil druhý potlesk.
Cykly Kieslowského fimov si návštevníci slovenských fimových klubov užili už dosýta (a dúfam, že ešte užijú). V nedeľu začala "Tri farby" vysielať maďarská TV Duna, a v utorok pokračuje Kieslowski na Dvojke "Náhodou". No nie náhodou. Dnes je to práve desať rokov, čo nás Kieslowski opustil.
