Sting v Košiciach bol určite úžasný. Aspoň to tak z diaľky vyzeralo. Chlapíkov bolo iba pár, hrali naživo , odohrali to profesionálne a ešte sa aj občas bavili. Stojac pri zvukárovi som občas, najmä keď som mal hlavu otočenú bokom k pódiu, zachytil a miestami aj vychutnal Stingov hlas, úžasný spev, bohužiaľ odrážaný kadetade naprieč celou šírkou arény ako poludňajšia skúška sirén. Bohužiaľ, jeho hru na base, slávnu a bohovskú, som nemal tú česť zachytiť vôbec, rovnako to bolo s mandolínou, vokalistkou a dokonca aj s elektrickou gitarou. Jediný, koho som mohol obdivovať bol bubeník a občas aj husľové sóla, vo svojej podstate akiste šialené, v podaní akustiky "steelky" však škriabajúce uši ako asi plech rezaný cirkulárkou.
Kým Steel Arena - aspoň vo svojej súčasnej podobe nestála - hviezdy prichádzali pomenej. Neskôr sa to rozbehlo, veď máme halu. Akurát nikomu nevadí, že nie koncertnú, ale hokejovú. A možno ani hviezdam, keďže tie vlastne nepočujú, ako znejú, tak odchádzajú spokojné. Obecenstvo, čiastočné hluché, čiastočné natoľko nadšené prítomnosťou hviezd, že ich ani nezaujíma, čo a ako hrajú, prípadne zmierené s technickými možnosťami, si lístok kúpi tak či tak. Veď Sting príde raz za život.
Zaujímavé je pozrieť sa na vec skrze mierne choré požiadavky hviezd, ktoré zverejňujú médiá. Jeden chce hotelovú izbu plnú kvetov, druhý plnú čerstvého ovocia, Lenny Kravitz po koncerte v Košiciach radšej cestoval vyspať sa do Budapešti. Ale nikto si nepožiada, že chce hrať v koncertnej sále, kde z jeho hudby budú ľudia niečo mať.
Samozrejme, viem, že toľkopočetné publikum natlačiť nie je kam - jednoducho koncertnej sály týchto rozmerov niet. Otázkou je, či to vôbec stojí za to a či radšej koncerty takýchto rozmerov neorganizovať vôbec.
Jeden môj známy hudobník, raz v krčme prehodil, že "v Steel Aréne ani hokej nemá dobrý zvuk" :) A možno má pravdu. Tentoraz som nepočúvol dobré rady ľudí s ušami, že ak chcem kvalitný hudobno-zvukový zážitok, tak nech radšej uprednostním DVD či prípadne Youtube. Nabudúce už áno.
