Tiež mám sem-tam plné zuby všeličoho. Nie som horší:). Hľadám príležitosti vo viere, že každá ďalšia bude lepšia a splní sa mi sen. Vlastne diverzifikujem. Niektoré obdobia sú všetko, len nie nudné. Aj jedna nedávna ponuka zaujímavejšia a perspektívnejšia než iné. No zákon trhu platí vždy a všade - keď prestrelíš cenu, zostane ti akurát jarný vzduch na premýšľanie.
Každý sem-tam čosi dodrbe. Aby sme potom vstali z postele, utešujeme sa otrepanými ale v podstate celkom vhodnými frázami: Čo ťa nezabije, to ťa posilní, či: Človek sa učí celý život. Alebo ľudsky: keď desaťkrát šliapneš do hovna, jedenástykrát si snáď dáš pozor.
Môj sused si kúpil novú multifunkčnú tlačiareň. „Čo ja viem, čo bude o mesiac. Možno tu budem sedieť a budem si tu, z môjho bytu, musieť naň i na seba zarobiť. Každú chvíľu niekoho vyhodia." A vlastne to povedal presne. Ani ja neviem, čo bude zajtra. Aj ja si možno niečo kúpim.
V treťom dieli „básnikov" („Jak básníkům chutná život") je ten úžasný a slávny motív o „síťovom grafe". První dovolená v jugoslávii, první díte, první auto, druhá dovolená a tak dále... a pak už jen samí pozitiva a socialní jistoty.
Jedna moja kamarátka, maturantka, dostala za úlohu napísať cvične maturitnú tému zo slovenčiny na tému: Hmla. Prvé, čo mi prišlo na um (zase raz) bolo, ako zbytočne a nanič učia (a učili) posledných niekoľko desaťročí učitelia mladých ľudí vnímať svet, rozumieť mu, rozmýšľať, tvoriť a vôbec, nejak zmysluplne byť. A potom na to napadlo.
Hmla ako synonymum možností. Ráno, keď je mesto zaliate hmlou, kráčaš ním a ňou a nemáš ani poňatia, čo ťa čaká na najbližšom kroku, čo kroku, centimetri. O ten kúsok ďalej ťa môže čakať rozbitý nos či akási fungl nová kráska. A presne také je ráno. Nemáš poňatia, čo z nadchádzajúceho dňa bude, či deň blbec alebo ó, happy day - ráno len symbolizuje možnosti. A taký je vlastne život. Nikdy, keď vstávaš, líhaš, keď čokoľvek robíš, nevieš, čo z neho vylezie. Či si rozbiješ ústa, či ťa čaká to najväčšie šťastie tvojho života, či nejaká možnosť, ktorá ťa posunie bohviekam, možno tam, o čom práve a dlho snívaš.
Neexistujú žiadne „sociální jistoty". A žiadne istoty vôbec. Možno to niekoho zarmúti, ale v podstate je to plné nádeje. Existujú len možnosti.
A taká je každá epizóda našej pozemskej púte. Aj tá, keď by si sa radšej ocitol na púti v úplne inej dimenzii. Možno z nej o niekoľko chvíľ neskôr vyplynie tá najzmysluplnejšia katarzia, pevný bod pre ďalšie ráno.
Pretože možno práve preto básnici přicházejí o zákazky. Aby im „neztrácejíc naději" mohol „chutnat život":).
