Nový premiér vyvíja naoko neposednú aktivitu ťahania medových motúzikov popod nos ekonomicky nevzdelanému ľudu. Opatrením z kopy tých, ktoré rozdávajú peniaze bez ohľadu na to, či sú, alebo sa niekomu násilím zoberú, je zvýšenie minimálnej mzdy. „Tisícka mesačne nie je len zvýšenie mzdy,“ vysvetľoval mi šéf súvislosti, ktoré som ja už dávno vedel. Čo však väčšina zamestnancov nevie, je to, že okrem ich mzdy musí za nich firma odvádzať naviac ďalšie peniaze z ich mzdy a dokopy stoja zamestnávateľa podstatne viac, než napokon dostanú na účet. Totiž, keď zvýšime hrubú mzdu o tisícku, o rovnakú sumu stúpne aj suma na výpočet odvodov. A nenápadné, populisticky vďačné zvýšenie niečoho, do čoho je vlády nič, narobí firme zvýšené náklady. Keďže vládnych úradníkov vôbec netrápi, či na to firma má, prípadne odkiaľ na to zoberie, ostávajú pre zamestnávateľa, ktorému jeho príjem či zisk nikto administratívne nezvýši, iba dve možnosti: buď dá všetkým menej peňazí alebo poniektorých rovno prepustí. Nijaká iná matematika, akokoľvek sa oháňame „sociálnosťou“, neexistuje. V konečnom dôsledku (aspoň naoko) dobre mienené opatrenie teda zvýši nezamestnanosť, prípadne zníži mzdy. Z globálneho pohľadu oboje.
Inštitút minimálnej mzdy je „krásnym“ príkladom toho, že vláda sa do ekonomiky podnikov nemá čo starať a keď tak činí, výsledkom sú hospodárske škody. Z tohto pohľadu sú všetky ľavicové idey a ich praktické realizácie holým ekonomicky-matematickým nezmyslom. Keď chcete niekomu niečo „od stola“ pridať, musíte inému zobrať. Keď chcete rozhadzovať zo „štátnej“ kasy, musíte poniektorých prinútiť, aby do tej kasy prispeli a zostalo im tak menej – tím šikovnejším, podnikavejším, talentovanejším a dokonca aj ich zamestnancom či dodávateľom. V konečnom dôsledku (neverím, že ktorýkoľvek komunista dokáže rozmýšľať v makroekonomických súvislostiach) tak ochudobníte vlastne všetkých. Fica netrápi, že na svoje primitívne prvoplánové sľuby musí zohnať kopu peňazí ďalšími prvoplánovými škodlivými vyvlastňovacími opatreniami (napr. zníženie odvodov do druhého piliera, zrušenie odpočítateľných položiek). Podstatné je, že to v telke dobre vyzerá.
Posledný mesiac priniesol v mori „červeného šialenstva“, ktoré zachvacuje okolitú Európu, dve dobré správy. Prvou, i keď na prvý pohľad nie príliš estetickou, bolo to, čo spustilo nepokoje v Budapešti. Premiér Gurcsány pred svetom priznal holú pravdu o podstate ľavice – že totiž rozdávať je naozaj matematicky nemožné, na jeho konci je krach a preto jedinou možnou sebarealizáciou ľavicových politikov je zavádzanie obyvateľstva o ich dobrých úmysloch a krajších zajtrajškoch. Nádejnejším je víťazstvo pravice vo Švédsku – v tom Švédsku, v ktorom sa miera zdanenia v niektorých prípadoch blíži až k sto percentám príjmu, pričom takáto politika v dlhodobom dôsledku mohla viesť jedine ku krachu. Úprimne sa z oboch teším a držím Švédom palce.
