Spomenuté sociálne podniky nie sú úžasným nástrojom na zvyšovanie zamestnanosti, ako povedala Lucia Nicholsonová. Ide len o ďalší prvok, kde si štát myslí, že vie pomôcť a v skutočnosti si to len myslí. Tí šikovnejší vedia, že štátny rozpočet a európske peniaze sú kravou, ktorá dojí perpetuum mobile, platí vždy načas, s minimálnou alebo žiadnou kontrolou a bez zdravej šetrnosti či zodpovednosti za dané peniaze, ktorá by existovala, keby išlo o vlastné. Z jednoduchého dôvodu - peniaze jej/mu nepatria. Nemusí preto ani rozmýšľať nad ich výškou. Dlho teda nerozmýšľa nad ich výškou.
Odstúpenia či prípadné trestné oznámenia sú v poriadku, mali by nasledovať bez všetkých tých trápnych diskusií. Ide však len o naháňanie príznakov bez riešenia príčiny. Chorý je totiž systém, ktorý rozdáva - čítanie zverejnených zmlúv so štátom nedočítal do konca nikto, lebo nemal konca a miestami sa z neho točí hlava. Vypracovanie rôznych „strategických dokumentov" rôznymi súkromnými osobami za sumy, ktoré za takúto prácu v súkromnom sektore len tak zarobiť nejde, môže povzniesť, len ak to zoberieme motivačne -- zamyslime sa, je nás totiž viac, čo by také niečo zvládli, tak prečo si neprivyrobiť. Keď dávajú.
Tou príčinou a zároveň dôsledkom existencie systému „oslík, zatras sa" je nastavenie pohľadu na zarábanie peňazí. Hovorím len z vlastnej skúsenosti, ale drzo to zovšeobecním: štátna zákazka, takmer podobne ako zamestnanie v štátnej správe, je v spoločnosti (aj v tej podnikateľskej) považované za čosi prestížne, isté, bezpečné a perspektívne. A mnohokrát lukratívne. Nevyužitie výzvy na čerpanie z eurofondov sa naopak považuje za katastrofálne zlyhanie. Naopak: čerpanie, čerpanie a čerpanie všetkého možného je považované za správne, dokonca hrdinstvo, kým podnikanie v súkromnej sfére za vlastné mínus dane a odvody za ľudsky hlúpe. A odhalenia o tunelovaní a kradnutí evokujú len obdiv voči tunelárom a ľútosť, že sme neboli pritom. Nevadí, možno nabudúce.
Prípadné rušenie agentúry NADSME by bolo (asi už celkom nebude) riešenie, ako sa patrí. Naznačuje smer všetkým ostatným. Jediným východiskom je totiž osekať ruku štátu z čo najväčšieho počtu oblastí, v ktorých nemá čo hľadať. Toto bude skutočne reforma, ktorá garantuje miesto v histórii. Hrdinstvo hodné oceľovej lady - veď čo budú robiť povedzme zamestnanci štátnych nemocníc či dotovaní poľnohospodári, keď len odporcovia rušenia daňových a odvodových výnimiek (vrátane autora tohto článku:)) v mene vlastného i iných záujmov pred pár týždňami zamorili verejnú diskusiu nekonečnými zoznamami dôvodov a prepočtov, prečo je výhodné zachovať status quo?
Všetci vieme, že je to utópia, ale aspoň si povedzme príčinu.
