Všetci v jednom šíku, médiá, politici, novinári, .týždeň aj Shooty, bojovali takmer ako v onom „revolučnom" roku 1998, keď sa kam patrí, posielal Mečiar.
Zvrhnúť Fica, jeho socialistické ciele a totalitné praktiky či rútenie sa ku krachu - cieľ to je krásny, ušľachtilý a ľudstvoblahorečiaci, ale súčasná „pravica" sa už zo svojej podstaty snaží zbytočne.
Prečo?
Žiadny presvedčivý líder - Dzurinda, nech je k nemu história milosrdná, urobil pre krajinu veľa, ale pevným lídrom a v podstate ani osobnosťou nikdy nebol. Mikloš je dobrý ekonóm, ako politikovi mu to však ide už ťažšie a Iveta je dobrá akurát tak na to, aby získavala sympatie zmierňujúcimi výzvami. Keď však už bude treba povedať, že, doriti, Fico rozhádzal a teraz musíme šetriť, vtedy to už bude ťažšie. Fígeľ, tichučký, miernučký, jeho niekdajší kolega a v súčasnosti protipól Palko radšej s politikou dobrovoľne skončil. Sulík, úžasný ekonóm, vďaka ktorého majú mnohí z nás 19%-nú daň a snáď nám raz všetkým zníži odvody, ale zo šikovného podnikateľa sa politik automaticky neurobí. A sympaťák Béla nejakým extra pravičiarom nikdy nebol, a keby aj bol, slovenský národ ako celok mu nebude nikdy veriť už len z princípu.
Malichernosť - počas celých štyroch rokov dozadu sa zaoberali, ako hovorí klasik, „hovnami". Čiže problémami nepodstatnými, nekoncepčnými, väčšinou len sami sebou a vyhraňovaniu sa navzájom. Takéto malichernosti viedli jednak k rozpadu každej zo strán vo dvoje - KDH-KDS, SMK-Most/Híd, SDKU-Martináková, jednak k celkovému poklesu sympatií zo strany aj tých najvernejších - veď kto by stál pri tých, čo nedokážu na Ficove nepravdy ani len dopovedať vetu a krčia sa radšej v tieni? Pre ilustráciu odporúčam pozrieť jednu diskusiu, presne tú, kvôli ktorej Hríb urobil ďalšiu, tú slávnejšiu.
Maďari - škoda slov, v tomto - či už ide o populizmus, úprimný šovinizmus či kombináciu - sú všetky politické strany bez rozdielu polohy srdca úžasne jednotné. Potenciál pre vnútrokoaličný konflikt bude vždy.
Slabučké komunikačné schopnosti - zdravotnícka či školská reforma či Kaníkova reforma sociálnych dávok boli nutné, potrebné a veľmi prospešné veci. Keď však ich vykonávateľ nedokáže verejnosti naozaj ľudsky a presne vysvetliť, o čo ide, že cieľ je dobrý a treba vydržať, výsledok poznáme. Dobrých odborníkov v pravicových stranách dnes celkom jest, ale lídri bez schopnosti rozprávať dokážu výsledky ich práce spoľahlivo utopiť.
A nechápem, že sa nedokážu aspoň trošku odkukať od Fica - veď rozdiel v rýchlej reči červeného bojovníka a patetických prednesoch Ivety či Dzurindu na spôsob kázne v kostole je priepastný a trápny.
Kríza a deficit - ono dnes vôbec nie sú také mierové časy, ako to vyzerá. Keď je zle, treba povedať, že je zle a že po voľbách nepríde nebeský raj, ale šetrenie s litrami ľudských sĺz. Česká pravica to ľuďom hovorila a preto to môže po voľbách aj realizovať. Usľubovaných voličov tej našej pravej čaká logické tvrdé vytriezvenie a výsledkom bude všeobecné „za Fica bolo lepšie".
A HLAVNE:
Žiadny z lídrov ani nikto z tých ostatných nevedia jasne vysvetliť, presvedčiť či naučiť ľudí, že blahobyt môže vzísť jedine z ich vlastnej iniciatívy bez spoliehanie sa na peniaze slovenského štátneho rozpočtu, európskych fondov, šrotovného, vianočných dôchodkov, príspevkov pri narodení dieťaťa a akýchkoľvek iných rozlievaní peňazí daňových poplatníkov. Že svoje peniaze vieme najlepšie zhodnotiť a najlepší prínos pre nás zabezpečiť jedine my sami a štát by nám preto mal nechať z nich čo najviac a nehádzať nám pri našej iniciatíve pod nohy polená. Že postarať o seba v núdzi by sme sa mali hlavne my sami navzájom, lebo sme ľudia a keď by sa nám nimi byť nechcelo, žiadna Sociálna poisťovňa s tým veľa nenarobí.
Že bohatstvo vzniká tvorivosťou a nie prerozdeľovaním od bohatým k chudobným, ako hovorí Lukáš.
Stačí si pozrieť aktivizujúce spoty v Česku i u nás - český spot „Přemluv bábu" sa čosi také aspoň nejakým spôsobom snaží vysvetliť, ten náš je však bez argumentov.
(Aby som bol poctivý, čosi na tento spôsob hovorila Iveta v spotoch na sme.sk. Naopak, nešťastným spôsobom sa podľa mňa do kampane zapojil aj časopis .týždeň, ktorý vždy šľachtil myslenie - a tak to aj dopadlo).
35 % pre socializmus hovorí za všetko. Osobne si myslím, že takéto myslenie nakrásne žije aj vo voličských táboroch jednotlivých pravicových strán. Čo sa ukáže jasnejšie po ďalších voľbách.
Všetko vyššiespomenuté spolu v úžasnom synergickom efekte stopne pravicovú vládu buď v priebehu volebného obdobia, prípadne ju to nechá dožiť, aby opäť otvorilo cestu populistom, či už to bude Fico, Slota alebo akýsi nový talent, čo od tých predošlých všetko odkukal a pridal aj vlastnú pridanú hodnotu. A budeme presne tam, kde sme boli, akurát znova, o čosi pevnejšie, hlbšie a depresívnejšie.
Veľký Fico sa vráti silnejší, sebavedomejší a drzejší, odvážnejší ničiť všetko fungujúce, rovnako ako sa onehdy neraz vrátil jeho veľký učiteľ Vlado. Tipujem mu 45-50%.
A v prípade, že sa naša krajina pridá k tým, ktoré čaká prirodzený krach a tak trošku smutnejšia doba, nech už si to zlízne ten, kto to zavinil a nie tí, ktorí sa to možno budú snažiť dať dokopy a nie sú schopní to vysvetliť, že „TO ON".
Preto si myslím, že kým ľud na pravicovú vládu a pravicové myšlienky z hĺbky svojho rozumu, presvedčenia nedozrel, nech ďalej vládne Fico, jedno ďalšie alebo aj päť ďalších období.
Samozrejme nie som za ficovládu, je to proti môjmu rozumu. Ekonomické časti programov všetkých pravicových strán sú takmer zhodné a napĺňajú skutočnou nádejou na zlepšenie podnikania a práce. Ale myslím, že Roba Chaveza si hlboko zaslúžime.
