V kurióznej dobe, v ktorej žijeme, sa pod hlavičkou "univerzita" študuje verejná správa, sociálna práca i bezpečnostný manažment. Mať aspoň nejaký diplom už nie je nič elitárske, skôr samozrejmé - "Ty nemáš vysokú školu?". Keď som študoval ja, tiež to nebolo nič náročné. Z času na čas som sa vplyvom nejakého titulovaného somára, ktorý si za katedrou vybíjal svoje ego, rozhodol, že skončím, no neskončil som, veď som bol hlúpy a nič iné som nemal. No teraz sa mi opakovane stáva, že sa v praxi stretnem s kýmsi, kto preliezol gymnáziom, vysokoškolskou päťročnicou, prípadne si robí "píejčdí" a nevie, načo a ako sa používa tabuľkový procesor. A nie ten jeden najslávnejší majkrosofťácky, ale žiadny.
No a v tejto úžasne gramotnej dobe existujú aj ľudia, ktorí vysokú školu nedokončili prípadne ani vôbec nezačali. Podľa všetkého mali dostatok rozumu, aby si včas povedali, že bojovať s hlupákmi či plytvať energiou, časom a talentom nebudú. Mnohí z nich využívajú svoj talent či vášeň a sú preto úspešní, dokonca oveľa viac, ako inžinieri v fastfoodoch. A väčšina vecí, ktoré dnes využívam ja, tiež nemám z podpory profesorov, ale napriek nim. Tých pár skvelých pedagógov - ktorých bolo doslova len pár - mi snáď odpustí :)
Scéna z rodinného stretnutia:
Osoby X,Y,Z - s bezpochyby dobrým úmyslom - neustále vypytujú+pripomínajú+trochu aj vyčítajú osobe A, členovi rodiny, fakt, že nevyštudovala vysokú školu. Žiadnu. Že všetci v rodine ju majú. Že dnes bez vysokej školy je človek stratený. Že čo bude robiť, ak ju vyhodia z práce, ktorá sa jej dnes tak páči.
Osoba A má síce takmer tridsať rokov a naozaj nemá vysokú školu, no má prácu, kde využíva svoj talent, baví ju to a je to aj vidieť - okrem iných úspechov aj na príjme, ktorý je teda v rodine predsa len nadpriemer.
Fakt, že bez vysokej školy si človek nenájde slušné uplatnenie, platil možno ku koncu česko-slovenského komunizmu, možno aj trochu neskôr. Dnes je to už stopercentný omyl a nepochopenie reality. Vysokú školu nie je problém "prejsť" a diplom má už skoro každý, kto... veď viete. A taká je aj kvalita. Žiadna elita, ako kedysi, len formálne vzdelaná masa.
Platí talent, vášeň, nasadenie. Úspešní sú tí, čo robia čo ich baví a na čo majú prirodzené predispozície. Práve vďaka tomu sú vo svojej oblasti mimoriadne úspešní. Ak aj nie mimoriadne, tak určite viac než tí, ktorí svoju kvalitu vidia v titule "ing" či "mgr".
Času je málo a vecí, ktoré sa dajú prežiť, vymyslieť a uskutočniť, veľa. Ak ste mladí a ešte neviete, čo so sebou, tak bude možno pre vás najlepšie si ešte pár rokov v škole odsedieť, možno to neskôr príde. Alebo je to možno práve škola, o akej som nerozprával - kvalitná, výnimočná, slávna, ktorá vás naučí rozmýšľať abstraktne, pochopiť súvislosti a nadobudnúť široký prehľad. Ak však už VIETE, prípadne máte viac rokov a nedokončená vysoká škola vás tlačí ako trauma (prípadne vás do nej rovnako traumaticky tlačia rodičia), vykašlite sa na to. Vo vašom prípade je času ešte menej:) A míňať ho na to, čo nás nebaví a robíme napriek všetkej chuti, iba preto - prečo? kvôli zvýšeniu ega či tabuľkového platu o jeden stupeň? - nuž, aj takto sa dá ničiť čas, ktorý máme.
PS Samozrejme si - zatiaľ celoživotne a naďalej - myslím, že kvalitné univerzitné vzdelanie sa zíde každému a vysoká škola sa nemá čo študovať kvôli práci. Naučí pochopiť svet okolo nás, myslieť v súvislostiach, abstraktne či tvorivo - bez ohľadu na to, čo budeme neskôr v živote robiť. A rovnako samozrejmé by malo byť v štúdiu pokračovať celý život. Článok však bol o inom.
