LGBT rešpektujem, i keď z módnej vlny pretláčania gay motívov kamsalendá - napr. aj do filmov a kníh, ktoré možno práve preto vyhrávajú ceny, sú cool a dostáva sa im tej pozornosti, akej by sa im inak ani nedostalo - veľakrát nejde než vysmievať sa. Prirodzenú úctu k životu mám minimálne od prečítania Kunderovho románu Valčík na rozloučenou a možno bola vo mne ako v premýšľajúcom človeku vždy. Stádovitý fanatizmus biskupmi organizovaných ovečiek, ktoré vďaka svojim vodcom práve rozmýšľať prestávajú, však považujem za návrat stredoveku, ktorý z tejto krajiny akosi nie a nie odísť. Nanešťastie svoju agendu rozšírili aj o boj "proti" - právam gayov, modernému sexuálnemu vzdelávaniu či názorom iných - a v tomto bode sa záujmy oboch náhodne spojených táborov stretávajú asi ako armády križiakov a hordy moslimov pred stáročiami, v dobe, kedy myslenie nebolo vonkoncom "in".
Krv zatiaľ netečie, našťastie, ale už aj tá výzva do boja "proti" k celosvetovému mieru príliš neprispieva.
Vývoj však ide dopredu, dva kroky vpred, jeden dozadu, pomaly, ťarbavo, ale isto.
Zábavný historický dôkaz, toto pravidlo potvrdzujúci a absurdnosť pochodu "pro+proti" podčiarkujúci, poskytuje pár viet zo Spielbergovho Lincolna, filmu inak nečakane nudného, no historicky zaujímavého. Predniesol ju odporca zrušenia otroctva v rozprave o tejto dôležitej zmene kedysi okolo roku 1860 (nejde o doslovný prepis, ale o voľnú parafrázu z mojej pamäte):
A čo potom? Dostanú černosi volebné právo? A čo príde neskôr? Volebné právo žien?
Aj keby na ulici pochodovala armáda archanjelov s tvárou Johnyho Deppa či zhora z neba by svoje posolstvo zatelefonoval sám "í-tý". Vývoj jednoducho nezastavíš.
Doplnenie 28.9.2013:
Na článok som dostal viacero reakcií čitateľov typu "urazili ste ma". Odhliadnuc od faktu, že nereagujú na jeho pointu, som im odpísal - a týmto odpisujem: nehnevajte sa, nebolo to myslené osobne. Aj ma trochu mrzí, že som sa nechal zatiahnuť do "sporov" (áno, predsa), ako občan som však trochu nahnevaný na určité prežívajúce praktiky v našej krajiny - áno, mám na mysli moc cirkevných hodnostárov, spôsob jej presadzovania či spôsob komunikácie so svojimi nasledovníkmi. Všetko vymenované sa do slobodnej krajiny 21. storočia vonkoncom nehodí. Vážim si predovšetkým individálny postoj, kritické myslenie a vlastný, krvopotne získaný názor. Ešte raz však zdôrazňujem, že témou - a hlavnou myšlienkou článku - bolo navrhnúť akýsi historický nadhľad na témy, ktoré vzbudzujú zbytočné vášne.
