Dnes nebude reč o mojich názoroch na modernú medicínu všeobecne. Nebudem ani obhajovať principiálne myšlienky bývalého zdravotnícko-reformného ministerského tímu vo veľkom – ale v malom to možno bude zaujímavé. Totiž, nato, aby sa mi pozreli do ucha, som čakal dve hodiny. Naposledy som tu takto rovnaký čas tŕpol kvôli mizernej pečiatke, potrebnej k nástupu do nového zamestnania. A mnohokrát sa mi stalo – a myslím, že nielen mne – že som najprv dve hodiny čakal v ambulancii môjho lekára, aby som dostal poukaz povedzme na krčné, kde som zas dve hodiny čakal na poukaz na RTG, kde to zas nemalú dobu trvalo a potom všetko ešte raz, len opačným smerom.
Skrátka, efektivita z učebnice. Niežeby som nevítal, že sa môžem konečne pustiť do takého sedemzväzkového Prousta:), ale: prečo by to skrátka nemohlo fungovať? Čo tak zaviesť do týchto sfér, fungujúcich podľa dnes už zabudnutých čias, pojmy ako systém, organizácia, manažment? V konečnom dôsledku je úplne jedno, ako to nazveme. Ale prečo by sestrička/asistentka nemohla namiesto jedného dlhočizného zoznamu, do ktorého sa pacienti po príchode zapisujú, rozdeliť tento zoznam povedzme na: odbery, akútne stavy, chronické choroby, odborné vyšetrenia, potvrdenia a čo ja viem - "iné"? A jednotlivé skupinky potom zmanažovať tak, aby tí s najkratšou dobou vybavenia nečakali štyri hodiny a naopak? Či prečo by sme sa na vyšetrenia, ktoré si vieme plánovať, nemohli telefonicky objednať dopredu, pričom by nás asistentka dala do doby, o ktorej už z vlastnej skúsenosti vie, že zaznamenáva menší nápor pacientov a samozrejme, nemá tam v diári nič iné? Samozrejme, sme ľudia a v prípade potreby a akútnych stavov sa vieme uprednostniť. Ale prečo na toto všetko neprídu sami?
Ktosi navrhol, že práve preto im to malo byť ministerstvom nariadené. Myslím si však, že by dopadlo rovnako, ako s inými opatreniami – bez rozmýšľania by sa vzbúrili, že im ktosi pridáva prácu, akoby prvoradí klienti zdravotníctva mali byť oni a nie pacienti. Ale nejaký systém tu akútne chýba. Jedine jeho zavedením sa zvýší efektivita, tj väčší počet vybavených pacientov, väčší počet – resp. všetci spokojní pacienti, nevystresovaná sestrička a lekárka, ktorá s úderom konca ordinačného času nemusí odchádzať druhými dverami domov, keď jej v čakárni ešte sedia pacienti, ktorých nestihli vybaviť – aj toto sa mi už stalo. Ale asi je ľahšie namiesto rozmýšľania pumpovať peniaze daňových poplatníkov ako riešenie na každý problém a plodiť tak čiernu dieru, ktorú bývalé mnisterstvo ako tak zlikvidovalo. Taký minister viem byť aj ja.
