Naposledy bežala debata o protifajčiarskych opatreniach, zákone a podobne v maďarskej televízii. V podstate som už bohviekoľkýkrát žasol popri všetkých možných stokrát ožutých argumentoch nad tým, ako najtuhší fajčiari zapálene podporujú protifajčiarske zákony. Vraj im to má pomôcť prestať. Keďže sami na to silu nemajú.
Ale to je ich problém. Ich vlastná slabosť predsa nemá čo obmedzovať majiteľov krčiem, aby hostili a zásobovali tých, čo prestať nechcú. Prečo na nich nezarobiť, keď dávajú. A hlavne: nemá nás, krčmových priateľov, rozdeľovať.
Poviem to len za seba, aby sa nikto neurazil (aj keď sa asi urazí). Fajčiarom som odjakživa závidel. Tú ľahkosť, akou sa v okamihu pristavia pri svojich pokrvných príbuzných, vypýtajú si oheň, prípadne aj cigu a hneď sú bratia, debatujú družne v celosvetovom tisícročnom esperante a necítia už žiadne bariéry ani ostych. V tej chvíli tí ostatní, stojaci kdesi mimo, vo vnútri miestnosti či v jej zákonom vyhradenej časti pre nefajčiarov, môžu sa len mlčky dívať a rozmýšľať nad zámienkou, pod akou sa k skupinke či tej kočke vonku pridružiť.
Lebo je to raz tak. Neresti zbližujú. Tabak láme hranice medzi ľuďmi, roztápa ich, ľudí zbližuje, tvorí biznis, priateľstvá a rodiny, spája nás omnoho ľahšie, rýchlejšie a pevnejšie ako akákoľvek Únia a všetky jej socialistické programy za peniaze daňových poplatníkov. Podobne ako jeho brat alkohol, ktorý navyše ľudí povzbudzuje a zohrieva k bezprostrednejšej komunikácii a ako uznávajú aj veľmi múdri ľudia, pomáha menej smelým komunikovať, len ho nikto neostrakizuje, lebo chutí všetkým rovnako. V tomto sme všeobecne zhodne úprimní, čo však už prípade tabaku či iných „tráv“ neplatí: je to neduh a treba sa ho zbaviť. Je to totiž v móde.
Lenže ja, ako nefajčiar, som proti. Cigaretový dym patrí do krčmy, rovnako ako tam patrí pijatika, hluk, bujará nálada aj blbé reči, nadávky či neslušné návrhy. Jeho odstránenie by bolo rovnako umelým a neprirodzeným krokom, ako je už dnes normovanie tvaru zeleniny a ovocia v EÚ či zavedenie tzv. antidiskriminačných opatrení. Nechcem, aby v tej krčme polovica ľudí chýbala, lebo ktosi chce chrániť tých druhých, a bila partiu kdesi vonku v parku alebo bohviekde. Takú krčmu môžem okašľať. Radšej budem sedieť v tom parku, v zeleni, v oblaku dymu.
Ono sa z tej televízie valia všakovaké nezmysly. Osobne považujem výlevy celebrít pred Vianocami o vôni ihličia a „neopakovateľnej“ atmosfére za rovnako umelé ako výroky cirkevných predstaviteľov o pravom poslaní a zmysle Vianoc. Všetky tie povrchné reči padajú na tzv. vianočných trhoch v našich mestách na zadok. Sme tam všetci práve preto, prečo máme Vianoce radi: papaníčko, medovinka, vínko aj cigy. Čmudíme sa v dyme roštov, v ktorom nikomu nevadí dym tabakový, máme dobrú náladu, v ktorej si povieme všetko a je to konečne úprimné: jedine tu sa máme radi.
Veselé Vianoce a na zdravie. Nech nás nič a nikto neobmedzuje našu chuť byť spolu:)
