A on povedal:
„Viete, ako na dôchodku. Už ma akosi nič neteší. Nebaví. Tak akosi smutnejšie, tichšie."
Prekvapil ma, pôsobí totiž väčšinou čulo, tak normálne, veď aj tu sedí takmer každý deň, predáva, kmitá, je v kolotoči.
Čo som mu aj chcel povedať, ale akosi sa rozhovoril:
„Dám vám radu. Užívajte si život, všetko, čo sa dá, naplno a drzo. Neodkladajte to na neskôr, lebo neskôr sa vám už nebude chcieť. Nebudete mať energiu. Už to nebude možné. To, čo ide dnes, už nemusí ísť zajtra. Už to nebude ani príťažlivé. A možno už nebude čas. Život, počas ktorého odkladáš, čo chceš zažiť, stojí za houby."
A ďalej:
„Mnohí, keď sa dožijú dôchodku, hneď aj umrú. Lebo už nemajú pre čo žiť. A možno pre iné. Počas života nedosiahli, čo chceli, a teraz to už nejde. Nepokojná duša umiera."
A na záver toho, čo potreboval dať zo seba von:
„Takže berte, koľko vládzete a nekroťte sa. Ja som bol príliš slušný, ale treba byť aj trochu beťár," usmial sa.
Malá hedonistická výzva na uvoľnenie seba samého (či mravov?:)) na dobré ráno padne veru dobre.
Okrem iného mi čosi pripomenula. O tom, že máme robiť predovšetkým to, čo nás baví a to predovšetkým a počas celého dňa, ako profesiu a koníček zároveň, neodkladať to na víkend („malú penziu") a ani na veľkú penziu. Aby život stál za to. Na tieto témy a teda na tému slobody v práci píše dlhé roky fascinujúci blog Tomáš Hajzler, ktorý teda naozaj robí, čo ho baví.
Jeho postrehy sú úžasné a inšpiratívne a je aj o čom diskutovať. Mnohé som si zobral a odvtedy sa mi žije akosi lepšie.
Môj známy podnikateľ hovorí, že mladý človek by mal najprv tvoriť, budovať, viac pracovať. Vytvárať vlastné nové diela, produkty a patenty, zakladať firmy, šíriť myšlienky. Neskôr, keď sa diela ujmú, mali by už fungovať pomerne samostatne, žiť svojím vlastným životom, prinášať ovocie. Iniciátor zbierať peniaze, sledovať to z pozadia, prenechať miesto a šance nápadom a energii mladších.
A možno mal chlapík z predajne na mysli len o bezbrehé užívanie ala Jim Morisson. „Niekedy už konečne nechcem, aby ma viedla sexualita," posťažoval sa mi ktosi ďalší. „ Ale je to proste tak."
Vyberme si.
A žime, kým sa dá:)
