Budova košickej železničnej stanice je škaredá, ako noc a ako všetky ostatné železničné stanice slovenských, socialistickým realizmom poznačených, miest. V sedemdesiatych rokoch nahradila pseudorenesačnú budovu z konca 19-teho storočia, nádhernú ako z rozprávky, z vôle mocipánov musela ísť k zemi, čo už, moderné pokrokové časy vymenili vládu buržoázie i rozprávok, vláda ľudu vymenila tradíciu a a železobetón cit pre krásu. Robotníci vymenili estétov.
Preto sa na nás aj usmievajú z monštruóznej tabule priamo na najviditeľnejšej stene vestibulu stanice. Aspoň toto tam dešifrujem, možno to má zobrazovať čosi iné, nič o tabuli som však nenašiel, tak tam teda naďalej vidím zanietené budovateľské tváre, falošné a teda nikdy neexistujúce a o to neprirodzenejšie, navyše ako obsah nevkusného diela z ohyzdného materiálu s nevľúdnymi farbami.
Budova sa má čoskoro rekonštruovať, zo stanice bude podľa všetkého moderné bizniscentrum, akýsi pokus premeniť tú ozrutu na čosi znesiteľnejšie. To však má prísť až po šampionáte, ale dovtedy, ešte pred hokejom, by aspoň to „dielo" malo ísť dolu. Aby si cestovatelia z Európy nemysleli, že cestovali strojom času, ale že je rok 2011 a v našej krajine máme trhové hospodárstvo a slobodu.
