Keď idú maturantky mestom...

Naozaj, je opäť ten čas, keď – ako každého roku – mladí ľudia maturujú, chystajú zbierky a oddávajú sa ďalším s týmto obdobím roka i života súvisiacim radovánkam. Tohto roku ma na to ako prvá upozornila séria škandálov s maturitnými písomkami, ktoré sa tentoraz našli pred bratislavským tescom. Dobre, môže byť, nejaký škandál cibrí verejnú mienku i prácu novinárov. No skôr si myslím (rovnako ako kopa ľudí, v časoch ktorých neexistovala ani takáto kontrola a ani takéto úniky), že je to vlastne jedno – kto si vie správne odpovede zohnať, resp. podľa nich aj odpovedať, zaslúži si práve za túto svoju šikovnosť odmenu vo forme vysvedčenia. No a tie obavy – „Ježiš, ja nezmaturujem...“ a podobne. Zvláštne, čoho všetkého sa ľudia v určitých štádiách života boja, aby nad tým neskôr mávli rukou: „To bola prkotina“. Navštívil som nedávno vystúpenie hudobnej kapely v krčme, ktoré v poslednej dobe navštevuje aj skupinka práve čerstvo maturujúcich mladých dám. Po skončení produkcie, keď sa väčšina osadenstva začala poberať domov – bolo čosi po jedenástej, čas keď sa už veru väčšina ľudí prestáva koncentrovať na duševné činnosti – si trojica dievčat sediaca oproti rozložila pred sebou zošity a knihy a začali. Vraj im najbližší autobus ide až o hodinu a pol, tak využijú čas. Vtedy som sa tiež rozosmial. Niet sa prečo báť.Dokonca som tohto roku dostal aj pozdrav. Maturitný. Či zo stužkovej slávnosti, či ako sa ten malý zložený a ozdobený papierik vlastne volá a pri akej príležitosti odovzdáva. Tie mottá, hlavným leitmotívom ktorých je vo všakovakých variáciách čosi ako „buď sám sebou“ či „nedaj si vziať svoju cestu“ – opäť úsmev. V našich časoch viedol jednoznačne Cicero, i keď som sa o ňom nikdy od nikoho nedozvedel nič viac. Zlaté, krásne, takmer ako Vianoce - síce každý rok to isté, ale asi by som to nevymenil za nič na svete.„Keď idú maturantky mestom, cítim vôňu omamnú“ spieval zhodou okolností práve pred tými desiatimi rokmi Peter Lipa text starého múdreho pána Lasicu. Veru hej, niet nad ten pocit mladej krvi v uliciach. Druhá veta „Potreboval by som na počkanie, aspoň o pár rokov omladnúť,“ však mňa osobne veru netrápi:).Toľko moja jarná nálada. Berte ma s rezervou a bavte sa so mnou:).