Mnohokrát som kdesi počul či čítal pojem „povianočná depresia“. Označuje údajne stav, keď sú darčeky rozbalené a ich čaro je fuč, dobroty zo stolov i stromov zjedené, tri dni bezbrehého vylihovania, napchávania sa a požívania alkoholu, na ktoré nás mesiace predtým pripravovali médiá i nákupné centrá, sa minuli. Skrátka, vysnívaný cieľ sa stratil. Začína sivá realita.
Logicky by to podobne malo prebiehať so všetkými, takto dlho a s nádejami očakávanými a starostlivo pripravovanými udalosťami. Najmä tými spoločenskými. Teda povedzme aj s každou „party“, rozumej žúrom a pod., takou domácou – domácky vyrobenou a doma uskutočnenou. Aj tá, akokoľvek bujará, sa raz skončí. Dokonca aj tá silvestrovská – po nej nasleduje už len tmavý, mrazivý a pustý január, šedivý stereotyp každodenného chodenia do práce a z práce a napríklad aj taká lahôdka, akou je účtovná závierka:). Jar je v nepredstaviteľnom nedohľadne.
Ale „houby“. Neplatilo to u mňa nikdy, a neplatí ani teraz, po dobojovanej silvestrovsko/novoročnej oslave. Možno je to tým, že tú nepríjemnejšiu stránku – navrátanie obydlia do stavu čistoty a poriadku – si bordelári „natus“, ktorí neupratujú pravidelne, ale naopak len raz za čas, a to už, bohužiaľ, v pote a krvi, odbijú už pred samotnou party. A tých pár pohárov či smetia ráno nestojí za reč. Ale celkovo prichádza pravidelne taká príjemná spokojnosť, vyrovnanosť, deň je akýsi pekný, ticho oslobodzujúce, (väčšinou) nedeľný relax dokonalý. Možno je v tom aj kúsok matkinovského „resetu mozgu“. Možno aj pocit dobre odvedenej práce – organizátora a hostiteľa – čo poteší viac, keď sa každý dobre (tj podľa svojho gusta) baví, napapá a napije do sýtosti, či ocení i čo-to z domácnosti? A snáď to dáva bývaniu takého singla aj aký-taký zmysel:). Hm.
A čo sa týka vítania najnovšieho roka, akosi sa to tentoraz znásobilo. Oslava sa podarila bujarejšia, ľudskejšia a happyendovskejšia, než žúry, ktoré pamätám. V zmysle hesla (či zbožného želania:)) „ako na Nový rok, tak po celý rok“ sa mi zdalo, že na kamene, ktoré nás inokedy ťahajú k zemi, zabudol snáď každý. Ja teda určite.
Podľa akýchsi odborníkov bude rok 2008 rokom šťastia, prosperity a blahobytu pre všetkých (zdroj: TA3). Nezamýšľajme sa nad tým, že je to matematický a čojaviemešteaký nezmysel. „Požúrová eufória“, ako antonymum pojmu „povianočná depresia“, takéto uvažovanie nepripúšťa. Možno skutočne bude. A vlastne už je.
(Tak toto bolo ešte jedno novoročné želanie. Nabudúce pokračujeme opäť Ficom:). )
