Na Facebooku sa objavuje čoraz viac stránok, ktoré sa tvária ako slovenské spravodajské médiá. Majú slovenské názvy, slovenský obsah a desaťtisíce sledovateľov. Často však nie je jasné, kto ich v skutočnosti prevádzkuje, kto vytvára ich obsah a prečo publikujú práve to, čo publikujú.
Pri jednej takejto stránke som sa preto skúsil pozrieť trochu hlbšie.
Volá sa Slovenské Novinky.
A výsledkom je príbeh, ktorý podľa mňa stojí za pozornosť. Našiel som niekoľko nezávislých indícií, ktoré do seba začínajú zapadať.
11-tisíc sledovateľov a „spravodajský a mediálny web“
Slovenské Novinky majú podľa Facebooku približne 11-tisíc sledovateľov a stovky publikovaných príspevkov.
Stránka sa sama označuje ako:
„Spravodajský a mediálny web.“
Ako lokalitu uvádza:
Bratislava, Slovakia.
Pre bežného používateľa teda môže pôsobiť ako slovenské internetové médium.
Lenže v sekcii Odkazy sa nachádza jediný odkaz:
A práve toto je prvá vec ktorá ma zaujala.
Čo je FBTarget?
FBTarget nie je slovenské médium.
Ide o nástroj určený na profesionálnu správu Facebookových stránok. Jeho vlastná stránka uvádza možnosť spravovať viacero fanpage naraz, hromadne publikovať obsah, pracovať s komentármi, inboxom, reklamami a ďalšími funkciami.
A jedna vec je mimoriadne zaujímavá:
FBTarget uvádza, že pomocou jedného účtu je možné spravovať ľubovoľné množstvo fanpage.
Služba dokonca ponúka hromadné publikovanie rovnakého alebo upraveného obsahu na viacero stránok naraz. To samo osebe samozrejme nie je nič nelegálne. Je to marketingový nástroj. Podobné nástroje používajú firmy, agentúry aj správcovia veľkého množstva legitímnych stránok.
Dôležitá je preto ďalšia otázka:
Kto FBTarget prevádzkuje?
Odpoveď: Vietnam
Podľa vlastných podmienok FBTarget je jeho prevádzkovateľom spoločnosť Bivaco Co., Ltd. so sídlom v Hanoji vo Vietname. Samotné podmienky služby zároveň výslovne uvádzajú, že krajina, v ktorej sa FBTarget a jeho vlastníci alebo zakladatelia nachádzajú, je Vietnam.
A teraz sa vráťme späť k Slovenským Novinkám.
Na ich vlastnej facebookovej stránke je medzi kontaktnými údajmi uvedený práve fbtarget.com.
Nejde teda o záver na základe podobného obsahu alebo nejakej domnienky. Je to údaj, ktorý samotná stránka uvádza vo svojich informáciách. Slovenské Novinky však nie sú jediný prípad Tu sa príbeh stáva podstatne zaujímavejším.
Demagog.sk v roku 2026 skúmal sieť Facebookových stránok, ktoré koordinovane šírili nepravdivé tvrdenie o Marte Šimečkovej.
Medzi stránkami, ktoré tento obsah šírili, boli napríklad:
Príbehy Slovenska a Slovak 360.
Obe mali približne 13-tisíc sledovateľov a obe vo svojich kontaktoch odkazovali na fbtarget.com.
Demagog zároveň uvádza, že Príbehy Slovenska fungujú od decembra 2025 a Slovak 360 od februára 2026. Ďalším príkladom bola stránka Horúce správy 24, ktorá mala približne 12-tisíc sledovateľov. Pri týchto stránkach Facebooková transparentnosť podľa Demagogu ukazovala správcov vo Vietname.
To už nie je jedna stránka.
Máme najmenej niekoľko slovenských profilov s tisíckami sledovateľov, pri ktorých sa objavuje rovnaká technická stopa.
A potom je tu ešte BEEUP
FBTarget však nie je jediná vietnamská spoločnosť, ktorá sa v tomto príbehu objavuje. Ďalším menom je BEEUP. BEEUP na svojej vlastnej stránke otvorene píše, že má skúsenosti s tvorbou obsahu pre Facebook, vlastní veľké stránky a skupiny a venuje sa monetizácii obsahu. V súčasnosti na svojej stránke uvádza napríklad viac ako 1 248 fanpage, 286 skupín a viac ako 10 miliónov členov. Je pritom pozoruhodné, ako otvorene BEEUP opisuje svoj obchodný model. Firma uvádza, že vytvorila tisíce unikátnych obsahov pre Facebook a že sa venuje práci s Facebookom, sledovaniu trendov a tvorbe stránok a skupín. V pracovnej ponuke z augusta 2025 BEEUP hľadala človeka na pozíciu Content Creator – Traffic Facebook.
Náplň práce?
Vytvárať obsah pre Facebook, sledovať horúce témy a trendy, zvyšovať engagement a počet kliknutí, sledovať reach, CTR a ďalšie ukazovatele a privádzať návštevnosť z Facebooku na web.
Inými slovami:
Facebook → pozornosť → kliknutie → návštevnosť → reklama → príjem.
To je úplne legitímny obchodný model.
Ale keď sa rovnaká infraštruktúra dostane k politickému obsahu, vzniká otázka, aký môže mať tento systém spoločenský vplyv. A už existuje aj konkrétny politický prípad Toto je možno najdôležitejšia časť celého príbehu. Nejde totiž iba o hypotézu, že takéto stránky môžu šíriť politický obsah.
Demagog.sk už konkrétny prípad zdokumentoval.
V apríli 2026 upozornil na sieť Facebookových stránok, ktorá šírila tvrdenie o údajnej „miliónovej haciende“ Igora Matoviča v Chorvátsku.
Fotografia použitá v príspevku však nezobrazovala Matovičovu vilu. Išlo o Villa Cavillonne na Francúzskej riviére, ktorú ponúka na prenájom spoločnosť Le Collectionist.
Demagog zároveň uviedol, že pochybná webová stránka a Facebookové stránky, ktoré tento príbeh šírili, boli prepojené s vietnamskými spoločnosťami BEEUP a fbTarget.
To je dôležitý fakt. Nie preto, že by dokazoval politické riadenie zo Slovenska. Nič také z neho nevyplýva. Dokazuje však, že infraštruktúra spojená s vietnamskými spoločnosťami sa už objavila pri šírení politicky zameraného nepravdivého obsahu na Slovensku.
Ďalší prípad: Marta Šimečková
Podobný mechanizmus sa objavil pri tvrdení, že Marta Šimečková bola „v putách za ďalší podvod“. Toto tvrdenie bolo nepravdivé.
Demagog uviedol, že polícia síce viedla trestné stíhanie vo veci podozrenia zo subvenčného podvodu súvisiaceho s občianskym združením Projekt Fórum, ale Marta Šimečková podľa dostupných informácií nebola zadržaná ani väzobne stíhaná. Oveľa zaujímavejšie však bolo to, ako sa táto informácia šírila.
Demagog identifikoval 20 Facebookových stránok, ktoré zdieľali rovnaký alebo veľmi podobný obsah.
Medzi nimi boli už spomínané:
Príbehy Slovenska,
Slovak 360,
Horúce správy 24.
Podľa Demagogu používali stránky podobné grafické prvky a v minulosti sa na nich objavovali aj rovnaké platené reklamy.
To je presne ten moment, keď prestáva byť zaujímavá jedna konkrétna stránka. Začína byť zaujímavá sieť. Tisíce sledovateľov, ale rovnaké tváre?
A potom sme si na Slovenských Novinkách všimli ešte jednu zvláštnosť.
Pri prezeraní zoznamu sledovateľov sa opakovane objavuje rovnaká profilová fotografia pri rôznych účtoch.
Na jednom zachytenom úseku zoznamu je rovnaká fotografia použitá pri stovkách po sebe zobrazených profiloch.
Mená sú pritom rozdielne:
Camtu Le, Duong Thi Huyen, Linh Dinh Thi, Khánh Chi, Thảo Uyên, Đinh Đang, Đinh Đang, Gấu Trúc, .....
Profilová fotografia je rovnaká. To je pozorovateľný fakt zachytený na screenshotoch. Ale aj na priloženom videu, kde práve scrolujeme zoznam sledovatelov:
Prečo práve Vietnam?
Kto tieto stránky vlastní, kto ich administruje a kto rozhoduje o tom, čo budú publikovať?
Ďalší príklad: SLOVENSKO DNES
Vietnamská stopa sa pritom neobjavila iba pri FBTarget.
Projekt Hoaxy a podvody v roku 2026 upozornil na facebookové stránky SLOVENSKO DNES, ktoré sa podľa jeho analýzy tvárili ako slovenské spravodajstvo, no ich cieľom bolo privádzať používateľov mimo Facebook na stránky s podvodnou reklamou.
V júni 2026 Hoaxy a podvody opísali ďalší prípad – stránky Petra Nováková – Aktuality.
Podľa ich zistení išlo o súčasť rozsiahlejšej podvodnej siete z Vietnamu. Obsah pozostával z vymyslených aj preberaných príbehov, často s emotívnymi témami nehôd a úmrtí, a používateľov smeroval na ďalšie stránky. Hoaxy uvádzajú, že stránku spravovali dva účty z Vietnamu.
To je dôležitý kontext.
Ukazuje totiž, že slovenské názvy a slovenský obsah ešte automaticky neznamenajú slovenského prevádzkovateľa.
Prečo môže byť takáto sieť problém? Nie je potrebné, aby niekto vytvoril jeden obrovský politický hoax. Stačí veľké množstvo menších príspevkov. Každý deň. Každú hodinu. Jeden útok na opozíciu. Jeden proti Európskej únii. Jeden emotívny príbeh. Jeden škandál. Jedna fotografia. Jedno video. A potom ďalší.
Ak rovnaký obsah alebo rovnaký naratív dokáže naraz publikovať viacero stránok, vzniká efekt, ktorý môže používateľ vnímať ako:
„Veď to píšu všade.“
Lenže „všade“ môže v skutočnosti znamenať:
pätnásť stránok, ktoré využívajú rovnaký typ technickej infraštruktúry a navzájom sa obsahovo kopírujú.
Práve preto je dôležité skúmať nielen jednotlivé články, ale aj sieť, ktorá ich distribuuje.
Sociálna sieť môže vytvárať ilúziu verejnej mienky. Toto je možno najdôležitejší problém. Ak má stránka 11-tisíc sledovateľov, používateľ prirodzene nadobudne pocit, že ide o veľký a etablovaný zdroj. Ak má príspevok stovky reakcií, môže vyzerať, že s ním súhlasí veľké množstvo ľudí. Ak rovnakú informáciu zdieľa desať stránok, môže pôsobiť ako potvrdená správa. Ale čísla na sociálnych sieťach nemusia automaticky hovoriť o skutočnej spoločenskej podpore.
Už samotné ICJK ukázalo, že neautentické účty môžu tvoriť významnú časť komentárovej aktivity pod politickými príspevkami. V ich analýze predstavovali identifikované neautentické účty približne 8 percent zo 115-tisíc analyzovaných komentárov.
V inom prípade ICJK analyzovalo Ficov príspevok po návšteve Kremľa a zistilo, že 21 percent analyzovaných komentárov vykazovalo znaky neautenticity.
Slovensko má s Vietnamom veľmi citlivú kapitolu svojej novodobej histórie – únos vietnamského občana Trịnh Xuân Thanha z Nemecka v roku 2017 a následnú slovenskú politickú kauzu okolo jeho prevozu.
Najdôležitejšia otázka preto znie:
„Kto stojí za slovenskými Facebookovými stránkami, ktoré sa tvária ako médiá?“
A ešte dôležitejšia otázka:
„Koľko takýchto stránok na slovenskom Facebooku existuje?“
To je otázka, ktorú by mala riešiť aj samotná Meta.
Pretože používateľ by mal mať možnosť rozlíšiť medzi:
slovenským médiom,
slovenskou názorovou stránkou,
komerčnou obsahovou farmou
a stránkou, ktorej administratíva a technická infraštruktúra sa nachádza na opačnej strane sveta.
Nie je potrebné zakazovať názory. Stačí transparentnosť. Nikto nemusí zakazovať Facebookovej stránke, aby kritizovala Európsku úniu. Nikto nemusí zakazovať stránke podporovať vládu. Nikto nemusí zakazovať stránke kritizovať opozíciu. To všetko patrí do slobodnej verejnej diskusie.
Ale používateľ by mal mať možnosť vedieť:
Kto túto stránku vlastní?
Kto ju administruje?
Odkiaľ pochádza jej obsah?
Koľko ďalších stránok ten istý človek alebo firma spravuje?
Kto platí reklamu?
A prečo sa rovnaký obsah objavuje súčasne na desiatkach ďalších stránok?
To nie je cenzúra.
To je transparentnosť.
A možno je to celé oveľa väčšie, než vyzerá
Najzaujímavejšie na tomto príbehu totiž nie je jedna stránka s 11-tisíc sledovateľmi. Je to možnosť, že podobných stránok existujú desiatky. Možno stovky. Niektoré môžu byť úplne neškodné. Niektoré môžu byť čisto komerčné. Niektoré môžu cieliť na kliknutia a reklamu. A niektoré môžu publikovať politický obsah.
Dnes už vieme, že minimálne časť slovenskej facebookovej scény je prepojená na zahraničnú infraštruktúru pre masovú správu a distribúciu obsahu.
Vieme, že rovnaká infraštruktúra sa objavila pri konkrétnych politických dezinformáciách.
Vieme, že existujú stránky s tisíckami slovenských sledovateľov, ktorých administrátori boli podľa verejne dostupných údajov vo Vietname.
A teraz máme ďalšiu stránku – Slovenské Novinky – ktorá sama vo svojich kontaktoch odkazuje na FBTarget.
Jedna fotografia. Stovky mien. A možno oveľa viac otázok.
Kto nám teda plní Facebook?
Zatiaľ na to nepoznáme celú odpoveď. Ale vieme už dosť na to, aby sme sa začali pýtať.
Prečo má stránka prezentujúca sa ako slovenské médium vo svojich kontaktoch vietnamský nástroj na hromadnú správu Facebookových stránok?
Prečo sa rovnaký nástroj objavuje pri ďalších slovenských stránkach?
Prečo sa pri niektorých z nich objavujú administrátori vo Vietname?
Prečo sa rovnaké stránky objavujú pri šírení rovnakých politických príbehov?
A kto rozhoduje o tom, čo sa slovenskému používateľovi každý deň zobrazí na obrazovke?
Možno za tým nie je žiadna veľká politická operácia.
Možno je to iba biznis s kliknutiami a reklamou.
Možno niekde na konci reťazca existujú aj politickí objednávatelia.
Dnes to nevieme.
Ale práve preto má zmysel pátrať ďalej.
Pretože ak sa slovenský Facebook postupne zapĺňa stránkami, ktoré vyzerajú ako slovenské médiá, no ich technické a administratívne stopy vedú mimo Slovenska, mali by sme vedieť, kto ich vyrába, kto ich financuje a kto ich spravuje.
Nie preto, aby sme niekomu zakázali názor.
Ale aby sme vedeli, kto nám ten názor každý deň servíruje.
