Obezitou ? Slovo, ktorému som nerozumel a možno som mu nechcel ako dieťa rozumieť. Posmešky ako „tučibomba makarón “a podobne sa tiahli so mnou celé detstvo. Naučil som sa s tým žiť, našiel som si priateľov a musím zhodnotiť, že ma to chvalabohu nezakomplexovalo. Ako plynul čas, tak stúpala ručička na váhe. Ale mne to stále akosi nevadilo. Skončilo obdobie základnej školy a ja som sa stal stredoškolák. Ako každému zdravému a normálnemu mladému mužovi aj mne sa začali „zapaľovať lýtka“ a práve vtedy som si uvedomil, že nespĺňam požiadavky báb. Jednoducho som bol pre ne nezaujímavý a vtedy aj mnoho iných faktorov ovplyvnilo moje zmýšľanie natoľko, že som nadobudol vnútorne presvedčenie, že to chcem zmeniť. Ja som si jednoducho jedno ráno povedal, že chcem byť iný. Ak mám byť úprimný, veľkú úlohu v tomto mojom presvedčení zohrala moja švagriná. Ona si možno ani neuvedomila čo raz povedala, ale pre mňa to bol ďalší impulz k tomu, aby som začal. Tá zázračná veta, ktorá bola bodkou, bola spojená s tým, že v tom období bola moja švagriná tehotná a ja som jej s úsmevom na tvári povedal, že vyzerá ako pinguin a jej odpoveď bola: „Ja síce vyzerám teraz, ale ja to schudnem, ty nie“. Aby som sa vrátil k podstate, rozhodol som sa, že schudnem. Myslel som si že je to jednoduché, ale žiaľ nie. Vyskúšal som všelijaké zázračné zariadenia, ktoré za mňa mali cvičiť a do 4 týždňov mi mali vyrysovať tak vytúžené tehličky na bruchu. Musel som byť asi v najvyššom stave šialenstva, keď som takému dačomu uveril. Aby to nebolo také jednoduché, pil som zázračné nápoje, ktoré mi zaručovali zázračne znižovanie váhy, jedol som tabletky, ktoré mi mali tlmiť chuť do jedla, prečítal som nespočetné množstvo diét, a najzúfalejšie čo som asi mohol spraviť, bolo prečítať si vysokú školu chudnutia. Nič nezaberalo tak, aby si moju vizuálnu zmenu všimlo okolie. Zúfalstvo, smútok , sklamanie, tak by sa dali charakterizovať moje prvé kroky k vytúženej zmene váhy, ale vnútorne presvedčenie bolo také silne, že som zašiel do krajnosti. Vyše roka som nejedol nič iné ako jablká, jeden ľahký obed a vlákninové sucháre. Toto bola prosím moja strava. Jabĺk som zjedol toľko, že som ich mohol objednávať od veľkoproducentov a vlákninové sucháre sa mi odvtedy sprotivili. Ale výsledok sa dostavil. Schudol som za rok neuveriteľných 35 kíl. Konečne som sa z konfekčnej veľkosti XXXL posunul na XL.
To, že rok takéhoto stravovania ma mohol po zdravotnej stránke poznačiť až do dnes, som si neuvedomoval, ale našťastie predýchal som to. Konečne som mal váhu, ktorá sa mi pozdávala a zrazu pomaly ale isto prišiel ten „zlý a hnusný“ jo-jo efekt. Dnes už viem, že žiaden jo-jo efekt neexistuje. Je to iba naša výhovorka. Skončilo prísne odopieranie si a ja som pomaly začal jesť všetko, na čo som mal chuť, a samozrejme, že som začal naberať kilá späť. Nepribral som síce naspäť všetko to, čo som schudol . Najprv to bolo 5 kg a potom 10 kg. Po štyroch rokoch som bol na dovolenke pri mori a zbadal som svoju fotku v plavkách, a poviem Vám, bolo to zúfalé. Kedykoľvek sa na ňu pozriem, vždy mi príde na um ako som mohol toto dopustiť. Po návrate z dovolenky som rozmýšľal, čo s tým spravím. Bol som postavený pred rozhodnutia ako: ísť na liposukciu, začať extrémnu hladovku alebo spraviť to, čo bolo pre mňa nepredstaviteľné, začať chodiť do fitka? Ja, čo môj najneobľúbenejší predmet bol telocvik, ja, čo neznášam nič pri čom sa mám pohnúť, ja mám isť cvičiť? Toto váhanie a hľadanie cesty z môjho nezdravého života trvalo päť mesiacov. Až po tak dlhej dobe som sa rozhodol, že ja sa pôjdem hýbať. Našiel som si osobného trénera, ktorému sa touto formou chcem poďakovať, že neušiel, keď ma zbadal a zobral si ma pod patronát. Zostavil mi jedálniček, ktorý je zdravý a ľahký pre môj organizmus a začali sme cvičiť. Začiatky boli strašné, svalovica, stavy hladu a podobne ma doháňali k tomu, že som s tým skoro praštil. Každá jedna svalovica ma posúvala ďalej. Každý nesmierny hlad, ktorý som mal ma posunul taktiež ďalej. Ľudia okolo mňa si toho veľa vytrpeli. Možno sa im nebudem vedieť poďakovať nikdy za to, ale naozaj to bolo ťažké obdobie. Miestami som si pripadal ako závislák na rafinovanom cukre. To, že som nemal svoju sladkosť ma viedlo k šialenstvu. Mával som zlé nálady a bol som extrémne výbušný. Keď to teraz zhodnotím, počas tejto cesty som spoznal sám seba. Viem sa ovládať, viem ako kedy reagujem a viem do akých extrémov viem isť. Teraz som už v stave, kedy môžu byť predo mnou predostreté všetky lákavé sladkosti aké poznám, a jednoucho, keď nemôžem tak si to nedám a už ma to ani tak „netankuje“. Teraz, aby ste si nepovedali, že som blázon, keď si nič tak hriešne dobré nedoprajem. Ja si to samozrejme doprajem, mám obdobia, kedy jem všetko, ale s mierou. Konečne už viem, kde je ten pomyselný strop.
Na záver iba zhodnotím, že chodím do fitka už niečo vyše 15 mesiacov. Konečne prichádza k viditeľným zmenám na mojom tele, a čo je najdôležitejšie, pochopil som dôležitosť pravidelného stravovania a toho, že treba dodržiavať päť jedál denne. Najvtipnejšie na tom je, že to, čo pred rokom a pol bolo pre mňa nepredstaviteľné, ma začalo baviť a to šport, pohyb. Všetci Vy, ktorí chcete schudnúť, zabudnite na zázračné prístroje, na zázračne nápoje a pod. Jediná cesta je si to odmakať . Výhovorky typu ja to nedokážem sú iba klamaním seba samého. Každý, komu to zdravie umožňuje to podľa mňa dokáže. Len ten impulz, že ja chcem musí byť z Vášho vnútra. Vaše JA musí byť presvedčené, že chce schudnúť, ináč to nemá zmysel. Mimochodom, od prvého dňa ako som si povedal, že začnem chudnúť, som ľahší o 44 kg. Vďaka všetkému tomuto sa zo mňa stal nový človek. Nebojte sa Vy, ktorí chcete isť do toho, verte si a výsledok určite príde. Síce nie hneď, ale časom, a o to viac budete hrdí na to, čo ste dokázali.
